Po roku 1990 sa Marx z krajín strednej a východnej Európy vytratil. Kto niečo píše a hovorí o Karlovi Marxovi je automaticky považovaný za komunistu.
V roku 2008, keď prepukla globálna finančná a ekonomická kríza, sa najvýznamnejšie dielo Karla Marxa Kapitál stalo jednou z najpredávanejších kníh. V súčasnosti je znovu v móde. Mnohé médiá vo vyspelých krajinách píšu, že Západ prežíva „renesanciu marxizmu“, že mládež čoraz častejšie hľadá odpovede na problémy súčasnosti v „myšlienkach nemeckého filozofa XIX. storočia“.
Karl Marx položil základy teórie kapitalistickej krízy. Jedným z kľúčových komponentov tejto teórie je zákon poklesu miery zisku. Keď technický pokrok prináša úspory, čoraz viac sa investuje do výrobných prostriedkov ako do práce zamestnancov. Moderným jazykom povedané, technické inovácie vedú k tomu, že pridaná hodnota je konštantným podielom znovu vytvorenej hodnoty, a suma zisku vytvorená v prepočte na jednu peňažnú jednotku požičaného kapitálu, teda miera zisku klesá. Mnohí podnikatelia nemyslia v týchto kategóriách a preto je potrebné základnú tézu Karla Marxa preformulovať cez pojmy cena a zisk.
To teda znamená nasledovnú formuláciu. Pri zväčšení produktivity práce sa zlacňuje výroba tovarov. Pretože sa výroba zlacňuje, ceny tovarov majú tendenciu klesať. Znamená to, že ceny rastú o menšiu sumu, ako by mali rásť, keby sa nezvýšila produktivita práce. Teória mimochodom nežiada, aby technický pokrok viedol k pádu cien, má len spomaliť rast. Tendenciu k poklesu priznávajú nielen marxistickí ekonómovia, ale aj Alan Greenspan, ktorý bol šéfom americkej centrálnej banky – Federálneho rezervného systému USA. Povedal, že urýchlený rast produktivity práce zdrží rast miezd na jednu jednotku produkcie. Firmy sa neponáhľajú so zvyšovaním cien, pretože sa obávajú, že ich konkurencia vďaka novým investíciám a nižším nákladom sa bude snažiť obsadiť ich podiel na trhu. Alan Greenspan dodáva, že rastúca dostupnosť zariadení a programového vybavenia, ktoré sú schopné nahradiť pracovnú silu, je pravdepodobne hlavnou príčinou straty moci nad cenami zo strany podnikania za posledné roky.
Mnohé súčasné výskumy negujú názory kritikov kapitalizmu, ktorí tvrdia, že obratom v ekonomike sú osemdesiate roky. Vtedy sa zmenšil podiel manuálne pracujúcich v ekonomike a zmenšili sa aj ich mzdy. To viedlo k rastu miery zisku. Peniaze sa mohli znovu vložiť do ekonomiky, no nestalo sa tak.
Karl Marx považoval pokles miery zisku za sprostredkovanú príčinu krízy. Tieto sprostredkované príčiny vedú cez množstvo medzičlánkov ku kríze. Jedeným z týchto medzičlánkov je nízka miera zisku. Tento fakt sám osebe vyvoláva problémy. Podniky, ktoré majú mieru zisku, ktorá je dva razy menšia, ako je priemer, sú vystavené riziku bankrotu. Ak je zisk nízky, zvyčajne sa neinvestuje.
Ďalším významným a kľúčovým medzičlánkom fungovania kapitalizmu je úver. Karl Marx hovoril, že nebezpečenstvo úveru je v tom, čo dnes označujeme pojmom morálny hazard. Veritelia si berú na seba mimoriadne riziká, pretože peniaze, ktorými disponujú, nie sú ich majetkom. Mimochodom, morálny hazard niektorí teoretici považujú za hlavnú príčinu súčasnej krízy.
Karl Marx tvrdil, že pokles miery zisku nepriamo vedie ku kríze vďaka podpore špekulácie pri nadvýrobe. Odohráva sa to len po určitom čase. Prichádza moment, keď sa dlhy nedajú splatiť, nastupuje kríza a kríza vedie k stagnácii.
Mnohé súčasné výskumy negujú názory súčasných kritikov kapitalizmu, ktorí tvrdia, že obratom v ekonomike sú osemdesiate roky. Vtedy sa zmenšil podiel manuálne pracujúcich v ekonomike a zmenšili sa aj ich mzdy. To viedlo k rastu miery zisku. Peniaze sa mohli znovu vložiť do ekonomiky, no nestalo sa tak. Diskusia o správnosti či nesprávnosti názorov Karla Marxa na vývoj kapitalistickej ekonomiky bude pokračovať dlho. Diskusia medzi skutočnými vedcami sa snaží overovať jeho myšlienky na reálnych štatistických údajoch, a nie vulgárnou kritikou.
Marxovo myslenie našlo nové uplatnenie nielen v reálnom socializme, ale napríklad v teóriách mysliteľov takzvanej frankfurtskej školy, do ktorej patria takí významní vedci ako Erich Fromm, Jürgen Habermas, Theodor Adorno, Max Horkheimer, Herbert Marcuse. Na Marxove myšlienky nadväzovalo množstvo mysliteľov. Vzhľadom na jeho vplyv i tí, ktorí s ním úplne nesúhlasili, sa s ním vyrovnávajú kriticky. Medzi najväčších Marxových kritikov patria Max Weber, Raymond Aron a Karl Raimund Popper.
Súčasné ekonomické fakulty a katedry na Slovensku by sa nemali tváriť, že kniha Kapitál Karla Marxa neexistuje, ale mali by sa starať o to, aby študenti poznali jeho dielo. Tváriť sa, že neexistuje, je niečo také, ako tváriť sa, že na Slovensku neexistujú halušky.