Dlhová brzda je slepá

Kríza eura, resp. eurozóny bola zle diagnostikovaná ako dlhová kríza a na zle určenú diagnózu sa predpísala liečba. Jej katastrofálne účinky na štáty, ktoré sa jej museli podrobiť, sa ignorovali.

03.07.2017 12:00
debata (5)

Okrem „adresnej liečby“ Trojky (EK, MMF a ECB) sa Merkozy – ako sa prezýval tandem Merklová-Sarkozy, v ktorom hrala prím nemecká kancelárka, dohodlo i na „preventívno-liečebných“ procedúrach, medzi ktoré malo patriť i sprísnenie Paktu stability a rastu. Pakt zaväzuje štáty k dodržiavaniu 3 % deficitu a 60 % úrovne dlhu štátu.

Sprísnený Pakt dostal názov fiškálna zmluva, plným názvom Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej únii. Signovaná bola 2. marca 2012 a po skončení ratifikačného procesu vstúpila do platnosti k 1. januáru 2013.

Fiškálna zmluva je medzivládnou zmluvou, teda nie je súčasťou európskej zmluvy, i keď snaha urobiť ju takou hneď od začiatku bola zmarená vetom Davida Camerona.

Zmluva v Hlave III. Rozpočtová dohoda prísnejšie vymedzuje pravidlá pre udržanie tzv. štrukturálneho deficitu, vyžaduje automatické korekčné opatrenia po prekročení deficitu, vymedzuje tempo znižovania dlhu po prekročení hranice dlhu 60 percent a počíta i s možnosťou finančnej sankcie, o ktorej rozhodne Európsky súdny dvor.

Zdá sa, že po tandeme Merkozy vzniká nový tandem Mercron, ktorý potvrdia alebo nepotvrdia blížiace sa voľby do Bundestagu. Ak sa tak stane, fiškálna zmluva bude nepochybne jedným z pilierov „rýchlejšej“ časti EÚ v dvojrýchlos­tnej EÚ.

Smer dobehlo jeho vlastné hlasovanie

Fiškálna zmluva ustanovuje, že pravidlá pre udržanie deficitu je potrebné preniesť do národnej legislatívy tak rýchlo, aby nadobudli účinnosť „najneskôr do jedného roka po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy“ a „v optimálnom prípade“ ústavným zákonom. Inými slovami náš zákon o rozpočtovej zodpovednosti známy ako dlhová brzda bolo treba prijať tak, aby bol účinný k 1. januáru 2014, a zákonom, ktorý nemusel byť ústavným.

Usilovnosť NR SR v tomto prípade bola prekvapujúca: Parlament ratifikoval fiškálnu zmluvu 18. decembra 2012, ale už 8. decembra 2011, t. j. o celý rok skôr, Radičovej vláda prijala zákon o dlhovej brzde ako ústavný zákon! Prijala ho i hlasmi vtedajšej opozičnej strany Smer-SD.

Smer ako opozičná strana mohol hlasovanie o tomto zákone zablokovať, ale rozhodol sa ho podporiť. Pokladal za dôležité dať o sebe vedieť, že nemá s tradičnou ľavicou, ktorá iba zdaňuje a míňa – v anglickom „tax and spend“ – nič spoločné. Hlasoval za zákon, ktorého prijatie bolo unáhlené a nemusel byť vo forme ústavného zákona.

Čo je však dôležitejšie, je to zákon, ktorý ide nad požadovaný rámec „ducha“ fiškálnej zmluvy a robí to takým diletantským spôsobom, že sotva vznikol na pôde MF SR. Kto sú jeho autori, vie okrem nich samých iba vtedajší minister financií I. Mikloš.

Vládna koalícia Smer-SD, SNS a Most-Híd stojí teraz pred ťažkou úlohou: chce zákon o dlhovej brzde novelizovať, ale nemá ústavnú väčšinu. Aktuálna hodnota hrubého dlhu k 24. 4. 2017 podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je 51,9 percenta HDP a podľa zákona sa od 24. 4. 2017 uplatňuje 1. sankčné pásmo.

Keby sa napr. dlhová brzda naviazala namiesto hrubého dlhu na čistý dlh, umožnilo by to štátu financovanie dlhu na finančných trhoch za výnimočne výhodných podmienok, ktoré evidentne už v budúcich rokoch také výhodné nebudú.

Niektorí poslanci uznesením chceli zaviazať MF SR, aby pripravilo novelu zákona do 15. októbra t. r. „ako nástroja na riešenie nedostatku financií na dobudovanie prioritnej cestnej infraštruktúry“.

Najsilnejšia opozičná strana zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti – (ne)zodpovedne – odmieta. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nemá žiadnu politickú zodpovednosť a nazdáva sa, že je platená za to, aby  zmenu pravidiel dlhovej brzdy odmietala. Podľa jej prepočtov do r. 2019 bude okrem toho dosť prostriedkov na vládne zámery aj tak a zmena zákona nie je preto potrebná.

Nízky dlh je dobrou praxou

Zákon o dlhovej brzde ide nad požadovaný rámec „ducha“ fiškálnej zmluvy a robí to takým diletantským spôsobom, že sotva vznikol na pôde MF SR.

Udržiavať nízky štátny dlh je dobrou praxou. Úroky zaťažujú bežné výdavky štátu a istinu bude treba raz splatiť. Nízky štátny dlh odmeňujú ratingové agentúry vysokou známkou a „trhy“ nižšími úrokovými sadzbami. No okrem dlhu v účtovných knihách štátu existuje ešte skrytý dlh napr. v zlej infraštruktúre, skrytý dlh v zdravotníctve, v školstve atď.

Skrytý dlh trhy ignorujú, spoločnosť však nie. A i v tých krajinách, kde je štátny dlh nízky, je vysoký súkromný dlh. Ak totiž napr. štát na niečom výdavky škrtí, musí ich uhradiť súkromný sektor. Rast zadlženosti domácností hypotekárnymi úvermi je toho príkladom.

Riziko, že súkromný dlh sa preklopí do štátneho, je dobre známe. Zažili sme to pri nedávnej finančnej kríze. Dobrou praxou je preto nízka úroveň štátneho i súkromného dlhu. Ako to dosiahnuť, je kľúčovou otázkou. Možno dozrieva čas na radikálnejšiu reformu.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #dlhová brzda