ISIS v mnohom pripomína boľševické Rusko v rokoch 1917 – 1922. Bol štátom s hlavným mestom, so štátnou správou, s revolučným režimom a nejasnými hranicami. Príjmy získaval z daní, konfiškácie majetku bánk a nepriateľov režimu, nerastných surovín, únosov za výkupné, od darcov z Perzského zálivu a moderným fundraisingom. Pod jeho vlajkami bojovali zahraniční revolucionári.
V Európe sa budeme musieť nielen brániť terorizmu, ale aj budovať európsku armádu na odstrašenie wahábistickej Saudskej Arábie.
Bol aj frenčízou: tak ako boľševici zakladali republiky rád v Európe, ISIS vyviezol revolúciu do Líbye, Nigérie, Jemenu, Afganistanu a inde. Je tiež teroristickou organizáciou, ktorej sa tak skoro nezbavíme.
ISIS má troch „rodičov“. Prvým je salafizmus – radikálny islamizmus, ktorý za petrodoláre vyvážala do sveta Saudská Arábia. Po zlyhaní arabského socializmu a po izolácii Iránu a Egypta v roku 1979 Saudskoarabi ovládli Blízky východ. K príťažlivosti salafizmu prispeli jeho nadácie financujúce školstvo, zdravotníctvo a dôchodky, keď Západ donútil arabské štáty k deregulácii.
Druhým je džihádizmus – násilné šírenie islamu a svetovládneho kalifátu. Vznikol po sovietskej okupácii Afganistanu a posilnilo ho „križiacke zneuctenie svätej pôdy Mekky a Mediny“ v roku 1990, keď USA pripravovali útok na Irak.
Tretím sú diktatúry Saddáma v Iraku a Kaddáfího v Líbyi. Lustrácie podľa vzoru nemeckej denacifikácie pripravili o prácu státisíce vojakov, policajtov, učiteľov a úradníkov z vládnucich kmeňov. Bývalí vojaci a tajné služby týchto režimov dodali ISIS taktickú prevahu a propagandistickú silu.
Saddám Husajn po porážke od USA v roku 1991 pochopil, že sa udrží len v spojenectve s islamistami. V júni 1993 vyhlásil program Návratu k viere a podporil radikálny salafizmus a umiernený súfizmus. Keď afganský veterán Zarkáwí založil v októbri 2004 organizáciu Al-Kajdá v Iraku na boj proti americkej okupácii, mnohí Saddámovi dôstojníci do nej vstúpili.
Po Zarkáwího smrti sa roku 2006 salafisti spojili do Islamského štátu v Iraku (ISI) a bývalý Saddámov zástupca Dúrí zjednotil súfistov do Nakšbandíjskej armády. Američania však povstalcov potlačili pomocou sunitských kmeňových jednotiek Sahwá.
Vojenské velenie ISIS prevzali v apríli 2010 bývalí Saddámovi dôstojníci a islamský fanatizmus Al-Kajdá spojili s brutalitou Saddámovho režimu. Keď Asad potlačil sýrsku revolúciu roku 2011, vypukla občianska vojna a Al-Kajdá založila svoju sýrsku vetvu an-Nusrá. Napriek odporu Al-Kajdá si ISI podmanil v apríli 2013 an-Nusrá a založil Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS).
Po odchode Američanov z Iraku v decembri 2011 nastolil premiér Malikí šiitskú diktatúru. Režim stíhal sunitského viceprezidenta Hášimího, prepúšťal sunitských úradníkov, prestal platiť jednotky Sahwá a ich veliteľov zbavil hodnosti.
Po celom severnom Iraku vypukli tzv. sedavé protesty a demonštranti vyhrali krajské voľby 2013. Režim sa pokúsil rozložiť Sahwá, a tak sa medzi demonštrantov infiltroval ISIS. Keď po Vianociach Malikího režim násilne rozohnal protesty, sunitskí obyvatelia umožnili ISIS obsadiť irackú Fallúdžu a sýrsku Rakku.
V júni 2014 sa k ISIS pridala Nakšbandíjska armáda a vládne vojská sa rozpadli. Padli takmer všetky sunitské mestá Iraku a Sýrie na Eufrate a Tigrise. 29. júna vyhlásil vodca ISIS Baghdádí v Mósule islamský kalifát. Z ninivskej roviny vyhnal viac ako 200-tisíc asýrskych kresťanov a v Sindžare začal jezídsku genocídu. ISIS zaútočil v Sýrii na kurdské mestá Kamišli, Hasaka a Kobani a hrozilo odrezanie Bagdadu od zvyšku Iraku.
Od roku 2015 začal úpadok ISIS. Iracká armáda dobyla Samarrá a Tikrít na rieke Tigris, sýrski Kurdi oslobodili Hasaku a Kobani. V roku 2016 iracká armáda získala Fallúdžu a Ramádí na Eufrate a sýrski Kurdi prekročili rieku Eufrat na západ. Zastavila ich turecká armáda, ktorá obsadila Džarábulus a vytlačila ISIS od Aleppa.
Po založení Islamskej vojenskej aliancie (IMAFT), sunitského bloku proti Iránu a na čele so Saudskou Arábiou, v nej získala Nakšbandíjska armáda nástroj na naplnenie nacionalistických cieľov a obrátila sa proti ISIS. Kurdi oslobodili pred Vianocami 2016 jezídsky Sindžar a kresťanskú rovinu Ninive a v januári 2017 iracká armáda dobyla východný Mósul.
Na prahu porážky ISIS je nutné dať sinové ciele. Treba nastoliť mier v Sýrii a umožniť návrat utečencov do vlasti. Irackí a sýrski Kurdi si po desaťročiach planých sľubov zaslúžia nezávislosť, ktorá nenaruší celistvosť Turecka a Iránu. Sunitská časť Iraku sa nesmie vrátiť do útlaku z roku 2013, ktorý vyvolal vznik ISIS.
Asýrski kresťania v Iraku a Sýrii musia získať autonómiu v rámci Kurdistanu, inak hrozí zánik kresťanstva na Blízkom východe. A v Európe sa budeme musieť nielen brániť terorizmu, ale aj budovať európsku armádu na odstrašenie wahábistickej Saudskej Arábie a jej aliancie IMAFT.