Čo prehlušil vandalizmus v Hamburgu

Nebyť historicky prvej schôdzky prezidentov USA a Ruska, zatienili by summit G20 v Hamburgu protesty, počas ktorých asi 20-tisíc policajtov „zápasilo vodnými delami i slzotvorným plynom so stovkami antikapitalistických anarchistov, ktorí zapaľovali autá, rabovali obchody, hádzali zápalné fľaše a kamene“.

17.07.2017 09:00
debata (4)

Médiá sa vyčíňaním vandalov, zranenými policajtmi, ktorých číslo dosiahlo až varovnú úroveň, počtom zatknutých, atď. zaoberali totiž viac ako priebehom a závermi schôdzky.

Protesty v Hamburgu sa dajú porovnať iba s podobnými v r. 1999 v americkom Seattli počas ministerskej schôdzky Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Protestné akcie sprevádzané ostrými zrážkami s políciou sú už pravidlom pri summitoch G20, schôdzkach WTO a jarných či výročných zasadnutiach MMF a Svetovej banky (SB).

Akýkoľvek vandalizmus, počas ktorého dochádza k poškodzovaniu zdravia, k ničeniu majetku a iným násilnostiam, treba jednoznačne odsúdiť. Škody, ktoré sa napáchali v uliciach Hamburgu, neprevyšujú však škody, ktoré týchto niekoľko sto výtržníkov – podľa nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maiziere – kriminálnikov, napáchalo na odkaze pokojne protestujúcich lídrom G20.

Médiá sa vyčíňaním vandalov, zranenými policajtmi, ktorých číslo dosiahlo až varovnú úroveň, počtom zatknutých, zaoberali totiž viac ako priebehom a závermi schôdzky.

Médiá o tom, o čo im vlastne išlo, nepovedali takmer nič. Zavďačili sa politikom, ktorí všetkých hodili do jedného vreca „antikapitalis­tických radikálov“. Koľko bolo medzi nimi zástupcov NGO protestujúcich proti chudobe vo svete, odborárov demonštrujúcich za „decent work“, environmentalistov presadzujúcich ochranu klímy a pod., ktorí ako v Seattli tak všade inde chcú vyprovokovať mocných konať, nevieme.

Parížska dohoda a obchod

USA ústami D. Trumpa potvrdili, že odstupujú od Parížskej dohody o klimatických zmenách. Je to nepochybne pre každého z nás najhoršia správa z Hamburgu. Americký protekcionizmus bol druhým konfliktným bodom rokovaní. Tentoraz je to zlá správa pre tie štáty, ktoré dúfali ešte viac zvýšiť svoj export do USA. Z európskeho exportu do USA až 44 % pripadá na Nemecko.

„Transatlantická dohoda (TTIP) zostáva súčasťou mojej každodennej agendy,“ povedala podľa agentúry SITA A. Merkelová. D. Trump zatiaľ trvá na svojom a nechce v nej pokračovať, ale záujmy amerického biznisu majú asi väčšiu presviedčaciu silu ako nemecká kancelárka, nehovoriac o sile prezidenta Kisku, ktorý vraj na schôdzke vo Varšave vyzýval Trumpa v rokovaniach o zmluve pokračovať.

Obchod je tradične konfliktný i medzi bohatým Severom a chudobnejším Juhom. Desiatky rokov sa preto multilaterálne dohody na úrovni WTO nahrádzajú bilaterálnymi a viacstrannými obchodnými a prípadne investičnými zmluvami. Lídri sa na summite dohodli, že budú bojovať proti protekcionizmu, ale že budú rešpektovať legitímne „obranné mechanizmy“.

Keď treba, používajú ich nielen USA, ale aj EÚ, ako napríklad v prípade čínskej ocele. Deklarácia zo summitu zdôraznila potrebu, aby obchodné a investičné zmluvy boli nediskriminačné a vzájomne výhodné. Text pripúšťa, že „na výhodách medzinárodného obchodu a investícií sa nepodieľali všetci rovnako“. Aj keď vágne, ale predsa, upozorňuje na potrebu zmierniť „adaptačné náklady spojené s liberalizáciou obchodu a investícií“.

Náklady liberalizácie

To, že na voľnom obchode niekto vyhráva a iný prehráva, je už roky objektom kritiky. Túto kritiku zrejme nezdieľa A. Merkelová, tvrdiac, že „otvorené trhy prinášajú ekonomické výhody všetkým zúčastneným stranám“. Na rozdiel od nej Hamburská deklarácia pokladala za dôležité adresovať výzvu OECD, WTO, SB a MMF predložiť lídrom G20 v r. 2018 riport o dôsledkoch liberalizácie obchodu.

Lídri EÚ by túto výzvu mali adresovať i sebe. Mali by odpovedať, aké budú dôsledky zmluvy EÚ s Kanadou, známej ako CETA, zmluvy medzi EÚ a Japonskom, o ktorej sa už dosiahla politická dohoda, zatiaľ odloženej zmluvy medzi EÚ a USA (TTIP) a pod. Dôsledky sa môžu prejaviť na raste nerovností medzi štátmi a vnútri štátov EÚ, na „pretekoch ku dnu“ napr. v sociálnej ochrane, na daňovom dumpingu a pod.

Na pozadí násilných protestov v Hamburgu takmer uniklo pozornosti, že Jean-Claude Juncker a premiér Kanady sa dohodli na provizórnom uplatňovaní CETA dňom 21. septembra t. r. Pôvodne sa počítalo so 17. júnom, t. j. mesiac po ratifikácii zmluvy Kanadou (17. mája t. r.), no ešte dodnes nie sú doriešené viaceré konkrétne otázky.

Vážnejšie je, že dátum začiatku uplatňovania zmluvy môže predchádzať rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora (ECJ) o jej legálnosti. Pripomeňme si, že získať súhlas Valónskeho parlamentu sa belgickej vláde podarilo, keď sa zaviazala obrátiť sa s touto otázkou na ECJ. Ani nový francúzsky prezident nebude mať pravdepodobne dovtedy stanovisko expertov o dosahu CETA, a nebude môcť podľa neho postupovať, ako sľuboval počas svojej prezidentskej kampane. Ak sa zmluva začne uplatňovať predčasne, bude to skôr na škodu, ako na úžitok. „Minimálne“ na škodu dôvery v EÚ.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #G20 #Rusko #USA #Vladimir Putin #Hamburg #Donald Trump #summit G20