Plazivá rehabilitácia Miklósa Horthyho

, 18.07.2017 09:00

V preambule novej maďarskej ústavy je zakotvená kontinuita s „tisícročnou štátnosťou maďarského národa“. Vláda Viktora Orbána túto spojitosť s minulosťou vníma vo vyzdvihovaní osobností autoritatívneho potrianonského „maďarského kráľovstva“.

Súčasťou tohto obdobia je postava grófa Konráda (Kunó) Klebersberga, syna dôstojníka c. k. armády a bývalého ministra školstva a kultu (náboženských záležitostí) vo vláde grófa Istvána Bethlena v rokoch 1922 – 1931. Medzivojnové obdobie vládnutia admirála Miklósa Horthyho maďarská historiografia hodnotí ako „zlatý vek“ maďarskej kultúry.

Klebersberg bol presvedčený, že pomocou kultúrnej nadradenosti maďarského národa sa podarí dosiahnuť prevahu nad inými etnikami v Karpatskej kotline a bude účinným nástrojom v boji proti potupnému trianonskému diktátu.

Národnostná a kultúrna politika tohto obdobia napokon vyústila do smutne presláveného zákona „numerus clausus“ v roku 1920, ktorý určil, že počet židovských študentov nesmie byť vyšší ako ich percentuálne zastúpenie v populácii. Je užitočné si pripomenúť, že to bol prvý protižidovský zákon v Európe.

Horthyho revizionizmus sa vracia. Orbán zatiaľ nepožaduje návraty území, len si prisvojuje štátnych občanov okolitých štátov.

Klebersberg, keď ho v roku 1922 Horthy vymenoval do vlády, v inauguračnej reči vyhlásil, že „maďarskú vlasť učiní veľkou nie meč, ale kultúra“. Počas takmer desaťročného pôsobenia vo funkcii ministra prebudoval systém základného školstva, založil univerzitu, vytvoril kultúrne strediská a vedecké inštitúcie. Jeho aktivity boli presiaknuté myšlienkami neonacionalizmu a ideou územnej revízie.

Orbánova vláda sa plazivo vracia k myšlienkam kultúrnej prevahy Maďarov v Karpatskej kotline. Vládny zmocnenec zodpovedný za rozvojové programy na území Podkarpatskej Rusi István Grezsa pred niekoľkými dňami opakovane vyslovil pozoruhodnú myšlienku: „My Maďari tým, že dlhodobo hospodársky aj kultúrne v regióne expandujeme, chceme dosiahnuť, aby sme po hrozných stratách v 20. storočí milión Maďarov spoza hraníc spojili do jedného spoločenstva Karpatskej kotliny a stali sa tak opäť určujúcim národom v oblasti kultúry a ekonomiky“.

Zdá sa, že Fidesz a „národná politika“ súčasnej vlády považujú ideológiu Klebersberga o maďarskej kul­túrnej nadradenosti za aktuálnu víziu budúcnosti maďarského etnika v Karpatskej kotline.

Škandál, ktorý v Maďarsku nedávno vypukol, však nemožno pripísať iba návratom k ideám minulosti. Rozruch vo verejnosti vyvolali vyhlásenia Orbána na slávnostnej kolaudácii obnovenej Klebersbergovej kúrie v Pesthidekúte (mestská časť v druhom budapeštianskom obvode) 21. júna 2017.

Pri hodnotení Klebersbergových zásluh Orbán povedal, že Horthy bol jedným z najvýznamnejších maďarských štátnikov 20. storočia. „Obdobie rokov 1910 – 1920 bolo tmavým úsekom maďarských dejín, a iba niekoľkým významným štátnikom môžeme ďakovať, že nás história nepochovala. Medzi nich patrí Miklós Horthy, István Bethlen a Kunó Klebersberg,“ povedal Orbán.

Vedúci úradu vlády minister János Lázár neskôr pritvrdil a vyhlásil Horthyho za „veľkého maďarského vlastenca“. Keď sa na pôde Európskeho parlamentu pýtali Viktora Orbána na uvedené výroky, lakonicky vyhlásil, že ak bol minister kultu „dobrý chlapík“, podobne ako premiér Bethlen, potom zásluhy Horthyho, ktorý ich do vlády vymenoval, nemožno spochybniť.

Nečudo, že spomenuté vyhlásenia vyvolali búrlivú reakciu opozičných politikov, historikov, publicistov, občanov preživších holokaust doma aj v zahraničí, ako aj veľvyslanectiev Izraela a USA v Budapešti.

Politický analytik Tamás Bauer sa v mienkotvornom časopise HVG (http://hvg.hu/…eny/20170628) pýta: „Prečo potrebuje Orbán Horthyho?“ Konštatuje, že Fidesz zrejme poľuje na voličov Jobbiku a mieni zastaviť odlev ich sympatizantov do nového ultrapravicového hnutia Sila a odhodlanie. Orbán nastolené princípy svojej vlády nazval „režimom národnej spolupráce“, čo v mnohom pripomína politiku regenta Horthyho, ktorá bola antisemitská a voči národnostným menšinám priam likvidačná. V ére „bieleho teroru“ všetko zlo v krajine zapríčinili židoboľševici, a Maďari nechceli žiť so Židmi.

Dnes naši južní susedia nechcú žiť s azylantmi. Existuje nejaká súvislosť medzi prítomnosťou a minulosťou? Pravdepodobne áno, lebo Horthyho logika politiky revizionizmu sa vracia v inej forme. Orbán zatiaľ nepožaduje návraty území, len si prisvojuje štátnych občanov okolitých štátov. Tento postoj naši ústavní činitelia v súčasnosti vyhodnocujú ako „najlepšie maďarsko-slovenské vzťahy posledných rokov“.

Orbán je úspešný, lebo už takmer jeden milión zahraničných Maďarov sa môže pýšiť maďarským pasom. Podobné myslenie razili politické elity aj za Horthyho. Rozhodovali o tom, s kým chcú v spoločnom štáte žiť. Treba integrovať Maďarov a vylúčiť farebných utečencov. Bauer sa vyjadruje skepticky: „Máme rasistický režim, aký sme mali za Horthyho. Jeho blahoslavením Orbán povzbudzuje svojich verných v presvedčení, že historicky kráčajú po správnej ceste.“

Už múdry Šalamún vedel, že „čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom (Kazateľ 1,9)".

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Viktor Orbán #rehabilitácia #Miklós Horthy #Maďarsko #Fidesz
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk