Pri štúdiu trendov sa občas používajú dve techniky. Analýza takzvaných „slabých signálov“ a „divoké karty“. V prvom prípade ide o identifikovanie stôp s nejednoznačnými interpretáciami ich pôvodu, významu alebo dôsledkov.
Nejasné indície, ktoré nás varujú pred pravdepodobnosťou budúcich udalostí. Divoké karty sú zas udalosti s nízkou pravdepodobnosťou, ale s veľkými vplyvmi. Keď k nim dôjde, dokážu zamávať situáciou.
Ak sa jadro únie pokúsi predať svoje hlbšie prepojenie na základe pozitívnej agendy transformácie a sociálneho piliera, ten, kto zostane von, bude rýchlo ľutovať.
Zvolenie Donalda Trumpa je takouto kartou. Mainstreamová interpretácia je, že ide o anomáliu. Keď búrka prehrmí, všetko sa vráti do starých koľají pokojného vývoja od jednej ekonomickej krízy po ďalšiu.
Alternatívna interpretácia je, že nič nebude, ako bolo. Táto divoká karta totiž nie je exces, ale katalyzátor. Ťah na šachovnici, ktorý rozhýbal figúrky smerom, kam sa mali tendenciu pohybovať už dávno. Chýbala iba odvaha na vydanie rozkazu. Otázka je na čo?
Ak analyzujeme slabé signály v uplynulých mesiacoch, dajú sa identifikovať minimálne tri. Prejav Angely Merkelovej o novom kurze zahraničnej politiky, nemecko-francúzsky tlak na mierovú európsku silu a Intermarium (Medzimorie) vo Varšave.
V Poľsku a Bruseli sa americký prezident stretol s prezidentom Andrzejom Dudom a ďalšími hlavami štátov, ktoré sa aktivizujú v tzv. Iniciatíve troch morí. Tá duchovne stavia na tradícii aliancie Intermária.
Začiatkom 20. storočia bol jej osud úzko spojený s vývojom ruskej revolúcie. Mala predstavovať akúsi federáciu stredoeurópskych štátov a hrádzu proti boľševizmu. Tak ako vtedy aj dnes sa však pod úsmevmi skrývali hlboké antagonizmy.
Poliaci sa napriek presvedčeniu, že ich pre ich veľkosť nikto v Európe nemôže obísť, dostávajú na perifériu. Maďari sú očividne zmierení a berú to ako trest za svoju „odvážnu“ politiku. USA sa čoraz viac spoliehajú na spojenectvo s Poľskom. Môže za to rastúce napätie ich vzťahov s Nemeckom a Francúzskom. Vráťme sa na začiatok, treba držať Rusov von, Američanov dnu a Európsku úniu dole. Rozdeľ a panuj.
Slovensko sa ocitá v paradoxnej situácii medzi cestou k Bruselu a tendenciami na rozvoľnenie únie a jej premenu na klub regionálnych záujmov. Na jednej strane sa hlásime k Iniciatíve troch morí. Na druhej strane máme, na úrovni deklarovaných cieľov vlády, tvrdý ťah na bránku jadra únie.
Ak by sme sa pokúsili o odvážnejšiu interpretáciu slabých a silných signálov, črtajú sa dve možnosti. Pridať sa na stranu neistých zoskupení, ktoré sú výsledkom lokálnych a geopolitických hier, alebo sa držať skupiny jadra, ktorá sa bude nevyhnutne kreovať okolo eurozóny.
Poliaci a Maďari sa zdajú byť rozhodnutí. Kam sa priklonia Česi, budeme vidieť po jesenných voľbách. Ak je niečo v tejto chvíli jasné, tak to, že sa lámu ľady. Zdá sa, že jadro únie je už rozhodnuté.
Jeden z kľúčových bodov rozkolu, dohoda o klíme z Paríža, sa stal mediálne vďačným nástrojom. Pozitívna vízia funguje lepšie, ako predávať prehlbovanie cestou unifikácie nábojov na delá.
Ak sa jadro únie pokúsi predať svoje hlbšie prepojenie na základe pozitívnej agendy transformácie a sociálneho piliera, ten, kto zostane von, bude rýchlo ľutovať. Môže potom strážiť východnú hranicu a na stenu si nalepiť reprodukciu Ilju Repina a jeho kozákov píšucich sultánovi, aby si trhol nohou.