Dedenie chudoby

29.07.2017 10:00

Ak rodičia tolerujú záškoláctvo potomkov, je to v našich očiach krádež. Kradnú im budúcnosť. Morálne pobúrenie je veľké a štát nie je nečinný. Nezodpovedných rodičov trestá. Posledné roky už pokutuje aj rodičov, čo s deťmi živoria len z rodičovského príspevku alebo z dávok hmotnej núdze. Čoraz častejšie matky, lebo rastie podiel detí, ktoré sa rodia nevydatým ženám.

Trest tvrdo dopadne na všetkých vrátane dojčiat. Dávky sa znížia pod úroveň ukazovateľa, ktorý je šitý pre najbiednejšie krajiny sveta. Matky majú na výber viac zlých možností: nechať deti plakať od hladu, nezaplatiť za elektrinu či odpadky, požičať si hotovosť za úroky, ktoré ich zbedačia na roky, kradnúť a nabádať k tomu aj deti.

Roztáča sa špirála zlých dôsledkov. Záškoláctvo neklesá, zato vo väzniciach rastie počet žien a v detských domovoch počet detí. Veľká časť je z miest, ktoré zákon o sociálnych službách nazýva oblasťami "koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby”.

Ľud volá po trestoch a sankciách a nechce počuť o tom, že naša kolektívna krátkozrakosť pomáha udržiavať biedu, ktorá blokuje rozvoj detí a ich schopnosť raz žiť slušne.

Štatistiky dokumentujú, že experiment sa nevydaril. Aj Výbor OSN pre práva dieťaťa, ktorý pravidelne informujeme o plnení záväzkov Dohovoru o právach dieťaťa, nás nedávno upozornil na negatívne dôsledky ustanovenia, ktoré podmienilo vyplácanie dávok zodpovedným rodičovstvom. Vyjadril „vážne znepokojenie“ nad nedostatkom preventívnych opatrení, ktoré majú predchádzať odoberaniu detí, a tiež nad tým, že mnoho rómskych rodín nemá prístup k primeranému bývaniu a k základným veciam ako toaleta, elektrina či pitná voda.

Výbor adresoval vláde početné odporúčania, ako zlepšiť kvalitu života detí. Jeho odporúčania však nie sú záväzné. Sankcie neexistujú a silu im môže dať jedine verejná mienka. Tá sa však opája jedovatými predstavami, že deťom v rómskych osadách lietajú do úst pečené holuby.

A pre zákonodarcov je verejná mienka zjavne viac ako medzinárodné dohovory. V zákone o sociálnych službách priznávajú bez škrupúľ, že k dedeniu chudoby vedú podmienky, ktoré sami ustanovili. Veď oni schvaľujú rozpočet, ktorého dôsledkom je „nedostatok tovarov a služieb“ v oblastiach koncentrovanej chudoby, hoci sú zásadné pre zdravý vývin detí. Oni ustanovujú legislatívu, vďaka ktorej sme asi jediná z krajín, čo chcú hrať v Európe prvú ligu, kde obec nemá povinnosť postarať sa o bývanie rodiny, v ktorej sú deti. A kde centrálna vláda musí brať väčší ohľadu na kompetencie lokálnej vrchnosti ako na blaho a záujmy detí v núdzi.

Parlament môže aj za brutálne nízke nastavenie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a tiež za to, že vláda ich roky nemusí valorizovať. Má zodpovednosť aj za pokútne pílenie dreva v národných parkoch, pretože rodinám z provizórnych chatrčí neprizná ani pár eur ako príspevok na ohrev. Nedostatok služieb a dávky, ktoré sú roky hlboko pod životným minimom, preukázateľne vedú k neschopnosti žiť podľa predstáv väčšinovej spoločnosti o slušnom živote a k rastúcej averzii voči „neprispôsobivým“.

Poslanci tak sami spoluvytvárajú verejnú mienku, ktorú potom ctia väčšmi ako dohovor o právach dieťaťa či európsku smernicu o energetickej chudobe, ktorá žiada zaistiť najchudobnejším základné veci ako teplo a svetlo. Svojou činnosťou pretvárajú záväzky, ku ktorým sa Slovenska republika hlási, na obraz vôle daňovo poplatného ľudu. Ľud volá po trestoch a sankciách a nechce počuť o tom, že naša kolektívna krátkozrakosť pomáha udržiavať biedu, ktorá blokuje rozvoj detí a ich schopnosť raz žiť slušne. Každé euro vynakladané na rómske deti nás totiž páli ako historická krivda, hoci nejde z našich vreciek, ale ho cez eurofondy poslali občania z iných častí únie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#záškoláctvo #sociálne dávky #chudoba
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk