Zaplatili ich na pokutách európske banky a európske automobilky. Zaslúžene. Nezodpovedanou otázkou zostáva, ako to, že za nezákonné konanie ich postihli americké a nie európske orgány.
Pokuty vyleteli do neba
Výška pokút nielen vyrážala dych a rozhorčovala politikov, no nútila ich klásť si otázky, či napr. pokuta pre Deutsche Bank tento peňažný ústav nepoloží na kolená a v snahe nedopustiť to, ju nebudú musieť z peňazí daňových poplatníkov zachraňovať. Deutsche Bank sa napokon s DoJ dohodla na polovičnej pokute „iba“ 7,2 mld. USD za predaj vysoko rizikových hypotekárnych cenných papierov (RMBS), ktoré boli spúšťačom finančnej a ekonomickej krízy. Credit Suisse za to isté vyjednala pokutu iba vo výške 5,3 mld. USD. Britskú Barclay, ktorá kúpila Lehman Brothers – štartéra krízy, bude DoJ žalovať, lebo sa ministerstvu nepodvolila. Súd ju možno vyjde ešte drahšie. Voči domácim bankám boli americkí strážcovia benevolentnejší: Bank of America zaplatila za štvornásobne väčší objem RMBS, ako predala nemecká banka, len 2,3-krát viac.
Ako dopadnú pri vyjednávaniach s DoJ tri ďalšie európske banky, UBS, HSBC a RBS, sa zatiaľ nevie. RBS už zaplatila FHFA 5,5 mld. USD za to, že tieto toxické papiere predala dvom agentúram na podporu bývania s komickými menami Fannie Mae and Freddie Mac, ktoré po kríze zachraňovala americká vláda.
EÚ má nezávislé regulačné agentúry, komisia má rozsiahle kompetencie konať a tam, kde nemôže sama, môžu konať národné orgány. Ako to, že nekonali a nekonajú?
Pokuty za predaj RMBS nie sú jediné, ktoré musia európske banky zaplatiť v USA. Najväčšia francúzska banka BNB Paribas za manipulovanie s výmennými kurzami dostala pokutu takmer 600 mil. USD. Regulačnému orgánu pre finančné služby štátu New York už predtým musela za to isté zaplatiť 350 mil. USD. Za porušenie embarga proti Kube, Sudánu a Iránu od BNB Paribas americké úrady vymohli 8,9 mld. USD. A mohli by sme pokračovať.
Vo výške pokút s európskymi bankami môžu súťažiť európske automobilky. Rekordérom je VW, ktorý zaplatil americkým úradom za „vedomé porušovanie zákona a klamlivé informovanie“ pokutu 2,8 mld. USD a regulačnej agentúre EPA 1,5 mld. USD. VW počíta, že úradom jednotlivých štátov zaplatí ďalšie miliardy. Spolu s náhradami majiteľov automobilov jeho účet dosiahne viac ako 20 mld. USD. „O niečo“ viac, ako ho stál štrajk Moderných odborov v bratislavskom VW… Za falšovanie emisných testov hrozí pokuta i Fiatu vo výške 4,6 mld. USD.
Volanie po odplate
Americké pokuty mnohí interpretujú ako zámernú protieurópsku činnosť, ako likvidovanie konkurencie a pod. „Je načase, aby Európa bránila svoje vlastné záujmy a prinútila Google, Amazon a Facebook zaplatiť dane, ktoré v Európe dlhujú,“ dožaduje sa podľa agentúry Reuters francúzsky minister financií. Apple, ako nariadila EK, má za využívanie zvýhodneného daňového režimu zaplatiť Írsku 13 mld. eur. Od amerického ministerstva financií sa komisárke pre súťaž ušla kritika, že sa správa ako „nadnárodný daňový úrad a vytvára neželateľný precedens“. Tá istá komisárka to nevzdala a vedie vyšetrovanie proti Amazonu a McDonald’s v kauze LuxLeaks a iniciovala rozhodnutie komisie uvaliť na Google pokutu viac ako 2,7 mld. dolárov za porušenie európskeho protimonopolného zákonodarstva. Aspoň niečo…
Zlá známka pre EÚ
EÚ má nezávislé regulačné agentúry, komisia má rozsiahle kompetencie konať a tam, kde nemôže sama, môžu konať národné orgány. Ako to, že nekonali a nekonajú? Od začiatku krízy za nekalú činnosť zaplatili banky na pokutách 200 mld. eur, z toho 97 % americkým regulačným úradom. O pokutách európskym orgánom pre dohľad nad bankovým sektorom škoda hovoriť.
Boli to americké úrady, ktoré po kríze prijali tvrdé opatrenia na reguláciu finančného sektora – neporovnateľne tvrdšie ako v EÚ. Boli to americké, a nie európske regulačné orgány, ktoré odhalili emisné podvody VW. Európska komisia totiž nechala na národných vládach presadzovať legislatívu zakazujúcu inštalovať zariadenia, ktoré by mohli skresľovať výsledky emisných testov, a hoci národné vlády to viac-menej ignorovali a komisia o tom vedela, nekonala. Až teraz pripravuje návrh zákona, ktorý jej dá právomoci dozerať na príslušné národné regulačné orgány.
Nedostatočné kompetencie EK sú však iba jednou stranou mince. Tou druhou, ťažšou, je lobing finančného sektora, VW a ďalších, ktorému neodolali ani komisia, ani vlády. Podľa New York Times napr. kancelárka Merkelová v roku 2013 tlačila na Brusel a dosiahla, že sa odložila účinnosť niektorých opatrení o znižovaní CO2 až do roku 2021. A ako inak vysvetliť, že EÚ – v snahe zabrániť kolapsu trhu – dovolila, aby autá spaľujúce naftu mohli legálne prekračovať limity emisií oxidov dusíka až dvojnásobne. Údajne dočasne.