Členské štáty TSI sa nachádzajú v regióne medzi Baltským, Čiernym a Jadranským morom. Patrí sem Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko. Varšavská schôdzka umožnila koordináciu niektorých regionálnych projektov strategického významu na energetickom poli, prepravy a logistiky, ako aj digitálnej komunikácie. Rámec tejto novej spolupráce sformuloval pravicový poľský prezident Andrzej Duda, keď ohlásil oživenie niekdajšej iniciatívy maršala Pilsudského s názvom Intermarium (Medzimorie) po prvej svetovej vojne.
Pilsudského iniciatíva mala za cieľ vytvorenie bezpečnostnej zóny medzi Nemeckom a sovietskym Ruskom tak, aby to umožnilo čo najväčšiu mieru politickej nezávislosti pre jeho krajinu. Nezakryte zahrňovala aj snahu predísť vytvoreniu nemeckej hegemónie v Európe. V zmysle terajšieho poľského plánu to má byť bezpečnostný koridor medzi Euráziou a západnou Európou. Ako je známe, vplyvní americkí stratégovia George Friedman a Robert D. Kaplan už roky argumentovali v prospech vytvorenia uvedenej zóny. Požadovali, aby Washington opätovne oživil projekt TSI, s cieľom udržiavať v šachu súčasne Berlín aj Moskvu. V novom projekte má pripadnúť osobitné postavenie Poľsku a Rumunsku. Nie náhodou sa uskutočnilo vybudovanie raketových základní USA v oboch uvedených krajinách TSI.
Pozorovatelia poukazujú aj na informácie, podľa ktorých sa Varšave nepáčia plány Berlína a Bruselu na vytvorenie novej európskej armády, ktorá by sa mohla stať protiváhou NATO. Poľsko víta amerického prezidenta aj pre projekt možného nákupu nových stíhačiek USA pre poľské letectvo.
V Berlíne sa na tieto zámery Poľska a USA zatiaľ dívajú s určitou dávkou nedôvery. Napríklad vplyvný nemecký Tagesspiegel priniesol pred časom článok s názvom Trump sa zahráva s Európou, v ktorom obviňuje amerického prezidenta, že sa vraj pokúša využiť existujúce rozdielne stanoviská medzi štátmi Európskej únie. Tvrdí, že Washington plánuje vytvoriť s pomocou Varšavy nové zahraničnopolitické združenie a projekty mimo rámca EÚ.
Nová energetická politika USA by mohla priniesť kompenzáciu problémov vyplývajúcich z realizácie projektu Nord Stream 2.
Ďalšou dôležitou súčasťou spomínaného severo-južného projektu má byť oblasť energetickej politiky. V poľskom Swinoujscí už funguje terminál na kvapalný plyn (LNG), kde nedávno oslávili úspešné dopravenie prvých takýchto dodávok z USA. Ďalšie dodávky LNG tu očakávajú z Kataru. V roku 2019 sa má podobný terminál dokončiť v Chorvátsku na ostrove Krk, čo by mohlo umožniť väčšiu energetickú nezávislosť krajín zapojených do iniciatívy Intermarium (TSI).
V tejto súvislosti analytici pripomínajú prejav prezidenta D. Trumpa z 29. júna 2017, v ktorom ohlásil nový „zlatý vek“ amerického obchodu s energetickými surovinami. Uviedol politiku „energetickej dominancie“, v rámci ktorej by USA mali dodávať LNG do krajín východnej Európy a Ázie. Americké plány zahrňujú aj dodávky uhlia na Ukrajinu, ktorá má problémy s ruskými dodávkami energetických surovín.
Nová energetická politika Spojených štátov, v prípade jej úspešnej realizácie, by mohla priniesť kompenzáciu problémov vyplývajúcich z realizácie projektu Gazpromu Nord Stream 2 do Nemecka. Nie je žiadnym tajomstvom, že v EÚ diskutovaný projekt Nord Stream 2 by mal obísť Ukrajinu, aj Slovensko, Poľsko a ďalšie krajiny, ktoré by tak mohli utrpieť stámiliónové výpadky vo svojich príjmoch.
Minimálne rovnaký význam by však malo vytvorenie severo-južného koridoru TSI v oblasti bezpečnostnej politiky. Spojenectvo USA s Poľskom a ďalšími uvedenými štátmi iniciatívy TSI by tak mohlo v Európe zabezpečiť prakticky trvalý mier aj pre budúce generácie.