Dodnes si môžeme prečítať tvrdenia o ovplyvňovaní volieb. Je známe len to, že na server Wikileaks sa dostala korešpondencia centrály Demokratickej strany o tom, že vedenie nepodporilo demokratického kandidáta na prezidenta Bernieho Sandersa. Aká to novinka. Popis, kto a ako elektronickú korešpondenciu ukradol, nie je známy. Nie je. A načo. Veď nadávať na Rusko sa môže kedykoľvek a samozrejme aj bez dôkazov.
Ku každej vážnej veci patrí humor. Zmysel pre humor mali aj špecialisti pre nabúranie bezpečnosti internetovej komunikácie. Osoba s týmito schopnosťami sa volá „hacker“. Po lupičovi zostal len elektronický podpis – Felix Edmundovič. Kto nevie, tak nejde o Rusa, ale o Poliaka, zakladateľa sovietskej tajnej služby Čeka, ktorá bola predchodkyňou dnešných ruských tajných služieb. Volal sa Felix Edmundovič Dzeržinskij. Prezývali ho Železný Felix.
Žiadna americká tajná ani verejná služba nepriniesla rukolapný dôkaz o ovplyvňovaní volieb v USA Ruskom.
Len ťažko uveriť, že by niekto, kto si privlastní súkromnú elektronickú poštu, po sebe zanechal vôbec nejaké stopy. Oveľa zábavnejšia je však predstava, ako prezident Ruskej federácie Vladimir Putin sedí večer v Kremli a z osobného počítača osobne dáva elektronické príkazy ľuďom, ktorí vedia preniknúť do počítačov Demokratickej strany USA. Pred časom si Putin uťahoval a povedal, že v Rusku môžu byť aj hackeri, ktorí sú vlastenci a presadzujú záujmy krajiny v zahraničí.
Jeden zo známych hackerov, Rumun Marcel Lazăr Lehel napísal, že počítač Demokratickej strany je prístupný podobne ako roztvorený kvet orchidey. Ak nie ruská rozviedka, tak žeby britská? Izraelská? Či nebodaj slovenská „jsí aj nejsí“?
Prezident Barack Obama sa vyjadril, že o tom, že Rusko do niečoho zasahuje, vedel už niekoľko mesiacov pred voľbami. Dôkazy nie sú. Otázka je prostá. Prečo Demokratická strana a bezpečnostné zložky USA neprijali opatrenia? Dnes môže politik povedať hocičo. Lož sa stáva pracovnou metódou. Nielen v politike či ekonomike, ale aj v zdravotníctve a školstve.
Aké máme skúsenosti z minulosti? Pred vojnou sa prilieva olej do ohňa. Pruský generál a vojenský historik Friedrich Adolf Julius von Bernhardi v jednej zo svojich prác napísal, že už pred prvou svetovou vojnou existovala kolektívna psychóza a vytváral sa obraz nepriateľa.
Adolfovi Hitlerovi na to slúžila piata kolóna. Tvrdil, že v Československu kruto utláčajú nemeckú menšinu. Objavili sa o tom falošné správy, ktoré dnes voláme „fake news“. Nacistická propaganda bola žiarivým vzorom pre propagandu slovenského klérofašizmu. O Sovietskom zväze sa vtedy písalo ako o najdesivejšej hrozbe „židoboľševizmu“.
Základným teoretickým dielom nacistov bola kniha Protokoly sionských mudrcov. Išlo jednu veľkú falošnú správu vyfabrikovanú tajnou službou Ruského impéria. Protiruskú propagandu v niekom možno oslabuje, v inom posilňuje príhoda z roku 1975, keď sa stretli muž číslo jeden ZSSR Leonid Brežnev a prezident USA Gerald Ford. Odohral sa medzi nimi nasledujúci dialóg:
Brežnev: Chcel by som vám dôverne a otvorene povedať, že my v sovietskom vedení vás ako prezidenta pre nové volebné obdobie podporujeme. Urobíme všetko pre to, aby sa to stalo.
Ford: Ďakujem vám. Myslím si, že budem zvolený, že to zodpovedá záujmom ďalšieho rozvoja sovietsko-amerických vzťahov a napomáha veci vzájomného uvoľnenia napätia.
Brežnev: Áno, v tomto s vami súhlasíme, a tak to má byť. Žiaľ, verejne nás – Sovietsky zväz – nazývate protivníkom. Vo vzájomných diskusiách hovoríte, že máme spoločné ciele, nezvratné uvoľnenie napätia.
Ford: Úprimne vás ubezpečujem, že som absolútne pripravený venovať všetko úsilie stabilnému vývoju medzi našimi krajinami a nezvratnému uvoľňovaniu napätia.
Úprimne sa priznám, neviem si predstaviť, aká masová psychóza by nastala, keby sa tento zápis rozšíril po sociálnych sieťach. Prežila by propaganda. Geralda Forda by istotne odsúdili za zradu národných záujmov USA. Leonid Brežnev by bol s najväčšou pravdepodobnosťou dostal vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu. Potom by prišlo ultimátum a vyhlásenie vojny.
Reálne napätá situácia bola v čase karibskej krízy. USA rozmiestnili rakety v Turecku a Rusko na Kube. Politici mali vtedy viac rozumu. To, čo predvádza Donald Trump, sa dá nazvať stratou civilizácie.
Súdruh Leonid Iľjič Brežnev slabo podporil Geralda Rudolpha Forda v prezidentskej kampani. Nebol internet, nechyrovalo sa o Wikileaks. Nuž a voľby vyhral Jimmy Carter. O úlohe internetu v medzinárodných vzťahoch hovorí ďalšia anekdota. Donald Trump počas prvého telefonátu Vladimirovi Putinovi v januári tohto roku vraví: „Voloďa, pred Vianocami som ti napísal elektronickú pohľadnicu a zabudol som Ti ju poslať. Bola aj k Novému roku.“ Ruský prezident mu odpovedá: „Donald, viem, čítal som ju…“
A teraz vážne. Protizápadná propaganda v Rusku a protiruská propaganda na Západe škodia. Komu? Nám obyčajným ľuďom, ktorí daňami platíme politikov. Aj tých hlúpych.