Politický pat v Poľsku

10.08.2017 09:00

Napriek tomu, že národno-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) predpokladala presadenie radikálnej reformy súdnictva tradičným spôsobom, t. j. vďaka parlamentnej väčšine a prostredníctvom nočných hlasovaní, výsledok zrejme nezodpovedá jej očakávaniam o rýchlom ovládnutí štátnych inštitúcií.

Hoci o získanie vplyvu na súdnu moc sa politici usilujú aj v iných štátoch, v Poľsku vládna strana najprv spojila úrad ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora.

Reakcie vládnych politikov na prezidentovo veto svedčia o tom, že za krátky čas, čo sú pri moci, dokázali stratiť kontakt s realitou. Poľsko je teda v štádiu politického patu.

Po tom, čo Najvyšší súd spochybnil súlad rozhodnutia prezidenta Andrzeja Dudu udeliť individuálnu milosť poprednému predstaviteľovi PiS Mariuszovi Kamińskému s ústavou, vládna väčšina presadila v parlamente návrh, ktorý by umožnil suspendovať všetkých doterajších sudcov Najvyššieho súdu a vo funkcii ponechať iba tých, ktorým udelí výnimku minister spravodlivosti (a zároveň generálny prokurátor).

Takýto návrh však už spochybňuje aj kľúčový ústavný princíp modernej demokracie, akým je rozdelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Najvyšší súd nepredstavuje iba odvolaciu inštanciu, ale rozhoduje aj o volebných sťažnostiach, resp. o platnosti volieb a referend.

Aj napriek dovolenkovému obdobiu však súdna reforma narazila na neočakávaný odpor po celom Poľsku. Aktivizovala aj mládež, doteraz považovanú skôr za zálohu národne orientovanej pravice. Stalo sa to aj napriek tomu, že veľká časť Poliakov mala kritický postoj k činnosti súdov, vzhľadom na postup voči porušovaniu zákonov zo strany predstaviteľov moci pred voľbami v roku 2015.

Najväčším prekvapením však bolo rozhodnutie prezidenta Dudu, dovtedy lojálneho PiS a jeho lídrovi Jarosławovi Kaczyńskému, zákony vetovať a vrátiť na opätovné prerokovanie do parlamentu. Vládna strana tak bude potrebovať na opakované schválenie reformy trojpätinovú väčšinu poslancov, teda okrem poslancov PiS ešte ďalších 36 poslancov.

Hoci už možno pozorovať odchody niektorých poslancov opozície medzi „nezávislých“, svoju podporu si však zrejme rozmyslia aj poslanci pravicovo-populistického hnutia KUKIZ'15, ktoré vo viacerých otázkach politiku Kaczyńského podporuje.

Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného pre denník Rzeczpospolita, polovica voličov tohto hnutia s rozhodnutím prezidenta sympatizuje. Podobný pomer je v prípade voličov PiS a celkovo prezidentovo veto podporuje 78 % poľských voličov.

Politika vládnej väčšiny prvý raz narazila na rozsiahle tzv. čierne protesty žien, keď sa pokúsila presadiť sprísnenie beztak mimoriadne reštriktívneho interrupčného zákona. V tomto prípade však narazila aj na stanovisko prezidenta Dudu, ktoré môže posmeliť niektorých poslancov tejto strany, zle skrývajúcich svoje znechutenie zo zákonov, ktoré napokon podporili.

Po približne pol druha roku vládnutia ide teda o prvé zreteľné narušenie monolitu súčasnej moci. To pre ňu predstavuje väčšiu výzvu ako súčasná opozícia. Občianska platforma (PO) je oslabená škandálmi z doby svojho vládnutia v rokoch 2007 až 2015.

Ľavica v poľskej politike prakticky absentuje, jej potenciálnych voličov si dokázal získať sociálnymi opatreniami práve konzervatívny PiS, kým nováčik v parlamente Nowoczesna.pl (Moderná.pl) so svojím neoliberálnym programom nemá šancu stať sa alternatívou. Nestranícku iniciatívu Výbor na obranu demokracie, ktorý organizoval demonštrácie proti vláde v minulosti, skompromitovali finančné škandály jej lídrov.

Júlové protesty síce môžu skonsolidovať nespokojných, zatiaľ však nemožno hovoriť o novom vyzývateľovi pre PiS vo voľbách v roku 2019. Reakcie vládnych politikov na prezidentovo veto však svedčia o tom, že za krátky čas, čo sú pri moci, dokázali stratiť kontakt s realitou. Poľsko je teda v štádiu politického patu.

Popri vnútropolitickej nestabilite Poľsko čelí aj neúspechom v zahraničnej politike. Návšteva prezidenta Trumpa nepriniesla očakávanú podporu súčasnej vlády. Hoci Poľsko môže očakávať podporu Orbána v prípade procedúry pre možné porušenie európskej legislatívy, a teda nebude mu odobraté právo hlasovať v inštitúciách EÚ, hlasovanie Budapešti v prospech Kaczyńského hlavného rivala Donalda Tuska pri voľbe šéfa Európskej rady ukázalo limity takejto podpory. Vláda sa tak sústreďuje na oblasti, kde môže získať body vo vnútornej politike.

Na jeseň avizovala ďalšie sociálne opatrenia. PiS opakovane nastolil požiadavku vojnových reparácií zo strany Nemecka, ale aj vypísal súťaž na pas, ktorý má byť vydaný budúci rok k storočnici nezávislosti.

Medzi navrhovanými obrázkami je ľvovský Cintorín Orlíčat, t. j. bojovníkov za pričlenenie tohto dnes ukrajinského mesta k Poľsku, a Ostrá Brána v dnes litovskom Vilniuse. Hoci obe miesta majú význam v poľskej histórii, v súčasnosti ležia na území cudzích štátov, pričom ide práve o tie, na spojenectve s ktorými Poľsku údajne mimoriadne záleží. Zdá sa však, že PiS bude v záujme vlastnej moci schopný obetovať aj medzinárodnú prestíž vlastnej krajiny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#PiS #Poľsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
20,99
Vianočný balíček 1

Vianočný balíček 1

28,99
Sweet rose mix pink

Sweet rose mix pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk