Skutočný škandál

Škandál s eurofondmi na ministerstve školstva sa prehupol do formy, ktorá vyhovuje zažitým politickým postupom a mediálnym formátom.

10.08.2017 10:00
debata (53)

Je z neho hádka na úrovni lacnej operety o tom, kto niečo spáchal, kto je zradca a kto je najväčší pán.

Bohužiaľ, táto „diskusia“ zastiera skutočnú podstatu problémov vo vede a vysokom školstve. Iste, banditské rozdeľovanie stoviek miliónov eur, ktoré sa prelievajú cez iba formálne existujúce firmy, je šokujúce aj na domáce pomery. A minulotýždňové konštatovanie koaličných lídrov, že sa vlastne nič nestalo, je hanebné.

Rozhádzané eurofondy

Na druhej strane nie je pravda, že hlavným problémom v rozdeľovaní peňazí je korupcia. Miliardy eur, ktoré sme mali k dispozícii na rozvoj slovenskej vedy a školstva v minulom a tomto programovacom období, mali šancu priniesť revolučnú zmenu. Mohli sme tu mať pekné vysokoškolské komplexy čiastočne kampusového typu a laboratóriá plné našich aj zahraničných odborníkov.

Nemá zmysel pumpovať peniaze do roztrúsených pracovísk určitých finančne náročných odborov, ktoré akurát produkujú doktorandov, ktorí po skončení školy idú robiť laboratórnych výskumníkov na Západ.

Realita je však iná. Postavili sa budovy, ktoré sú občas technicky veľmi zle riešené a využité len sčasti. Nakúpili sa prístroje, pre ktoré sa až po dodaní začalo hľadať nejaké využitie.

Pokojne môžete spravovať eurofondy tak, že nikto nebude dostávať všimné, a napriek tomu to bude nanič. To sa aj dialo a deje. Zďaleka nie všetky projekty v sebe majú korupčný element. Ale tých naozaj efektívnych nájdete málo.

Chýba audit vedy

Európske prostriedky totiž začali na Slovensko tiecť bez toho, aby sme mali predstavu, čo chceme s vedou a vysokým školstvom robiť.

Jedna vec je infraštruktúra. Univerzity nemajú bohvieako scelené komplexy alebo aspoň jasné plány infraštruktúrneho rozvoja. Potom postavenie nejakej novej budovy na zhodou okolností voľnom pozemku univerzity v momente, keď sa nájde niečo z eurofondov, je zvyčajne vzdialené optimálnemu riešeniu.

Kým v susednom Rakúsku vedeli nedávno postaviť z európskych zdrojov veľkolepý univerzitný kampus, my sme ich bez akéhokoľvek rámcového plánu, v podstate náhodne, rozlievali do roztrieštenej infraštruktúry.

Ale hlavne, na Slovensku nikto od roku 1989 neurobil audit vedy a nezostavil dokument, ktorý by sa dal nazvať skutočnou štátnou vednou politikou. Jediné, k čomu došlo, bolo prijatie formálneho a obsahovo obmedzeného dokumentu s názvom Stratégia inteligentnej špecializácie. Ten je podmienkou prijímania štrukturálnej pomoci EÚ v oblasti výskumu a inovácií.

Treba veľa práce

V skutočnosti potrebujeme vedieť, kam má význam dávať väčšie prostriedky a kam nie. Potrebujeme zistiť, kde máme vnútri odborov „diery“ v teoretických vedomostiach a praktických kompetenciách a ako ich dohnať. Tiež to, ktoré pracoviská zlúčiť, aby sa dosiahla väčšia výkonnosť.

Povedané inak, nemá zmysel pumpovať peniaze do roztrúsených pracovísk určitých finančne náročných odborov, ktoré akurát produkujú doktorandov, ktorí po skončení školy idú robiť laboratórnych výskumníkov na Západ.

Tiež treba opatrne narábať s tými, ktoré síce vedia chytro pracovať s publikačnou činnosťou, ale spoločnosti veľa úžitku neprinášajú. Pretože sa nájdu aj výskumníci, ktorí vedia šikovne, s malými zmenami, zreplikovať výskum, ktorý inak lepšie robí niekto iný, a vykazovať slušné publikačné výsledky. Ani nehovorím o tom, že potrebujeme zmeniť rozhodovacie procesy vnútri univerzít.

Napriek dramatickým, občas prehnaným, výrokom o kvalite domáceho školstva sa u nás stále nájdu kvalitní absolventi. Máme vedné odbory so slušnou perspektívou. Len na ich rozvoj treba veľa poctivej riadiacej práce. A my sme ani len nezačali.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #SNS #školstvo #Juraj Draxler