Vyjadrenie UHP bolo rozbuškou „ľudového hnevu“ dotknutých Gemerčanov, vyvolalo polemiku, v ktorej médiá dávali priestor „nezávislým analytikom“ obhajujúcim názor UHP, ktorý podľa nich navrhuje efektívnejšie riešenia ako vláda podliehajúca lobingu.
Koaličná rada zvolaná vo štvrtok minulý týždeň jednoznačne vyhlásila, že pokračovať vo výstavbe R2 zo Zvolena do Košíc sa bude. Predseda Smeru to povedal natvrdo: „Mňa vôbec nezaujíma názor nejakého úradníka. Máme to jasne napísané v programovom vyhlásení vlády a je povinnosťou každého z nás, kto má na toto vplyv, aby sme prijímali rozhodnutia, ktoré tento záväzok naplnia.”
Politikov – na rozdiel od toho, čo si myslí premiér – však „názory úradníka“ musia zaujímať. Riadiť sa však musia – po zvážení všetkých okolností – svojím názorom.
Dali sa chytiť do pasce
„Som veľmi rád, že sme našli zhodu v tom, že nebudeme úradníckymi rozhodnutiami blokovaní pri investíciách,“ zduplikoval i predseda SNS. Robert Fico aj Andrej Danko sa dali chytiť do pasce, ktorú tu za barnumskej podpory médií opakovane nastražujú rôzni analytici, experti, nezávislé think-tanky a pod. s tým, že politici by sa mali riadiť ich názormi a nepolitikárčiť. Politika by sa mala podriadiť ekonomike a ekonomike nerozumejú politici, ale oni – technokrati.
Na útoky dvoch predsedov koaličných strán reagovali v spoločnom stanovisku riaditeľ UHP Štefan Kišš a splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty Igor Janckulík tvrdením, že nechcú zastaviť výstavbu rýchlostnej cesty R2.
Šéf UHP sa evidentne chytil do rovnako nastraženej pasce. Čo totiž riaditeľ UHP chce alebo nechce, je v danom prípade úplne irelevantné. Jeho úlohou je predkladať variantné riešenia alebo, ak chcete, odporúčania, a nie rozhodovať.
Úlohou politikov je rozhodnúť, ktoré z variantných riešení sa bude realizovať. Práve oni ponesú za svoje rozhodnutie zodpovednosť. Politikov – na rozdiel od toho, čo si myslí premiér – však „názory úradníka“ musia zaujímať. Riadiť sa však musia – po zvážení všetkých okolností – svojím názorom.
Hodnota za peniaze
V r. 2000 ministerstvo financií začalo s prípravou tzv. programového rozpočtovania. V r. 2001 vláda prijala uznesenie č. 522, v ktorom sa stanovili úlohy potrebné pre jeho implementáciu a harmonogram realizácie až do r. 2004.
Programové rozpočtovanie umožňuje odpovedať na otázky, na čo sa vydávajú rozpočtové zdroje, či je ich alokácia efektívna, čo sa stane, ak sa prostriedky na ne obmedzia a pod. Inými slovami programové rozpočtovanie umožňuje prechod od rozpočtovania výdavkov na rozpočtovanie výsledkov, umožňuje merať efektívnosť vynakladaných výdavkov na stanovené ciele, kontrolovať priebeh ich vynakladania a pod.
Prečo o tom hovoriť? Pretože keby sa programové rozpočtovanie nestalo iba formálnou nálepkou, ale reálnym nástrojom rozhodovania, ktorý umožní daňovým poplatníkom posúdiť, čo dostávajú za svoje dane, mali by sme najneskôr od r. 2004 na každom ministerstve útvar hodnoty za peniaze.
UHP pri MF SR by mohol byť ich strechou, ale nenahrádzal by ich a vyhol by sa mnohým úskaliam. Riaditeľ NDS Ján Ďurišin v rozhovore pre Pravdu trafil klinec po hlavičke: „Rozširovanie cesty neprichádza do úvahy. To my vieme päť, možno šesť rokov. A UHP nám to dnes navrhuje cez médiá. Navrhujú riešenia bez poznania súvislostí.“ UHP totiž nie je vševediaci a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že na projektoch spolupracuje s príslušnými rezortmi.
Za krátke obdobie vyprodukoval revíziu výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky, revíziu výdavkov na životné prostredie, priebežnú správu k revízii výdavkov na vzdelanie, vyjadroval sa k projektu R3 Tvrdošín – Nižná nad Oravou, k informačnému systému Obchodného registra SR, k novej Univerzitnej nemocnici v Bratislave atď. Naozaj, nie je niečo v koncepcii UHP MF SR pomýlené?
Obrana úradníka
Zákon o štátnej službe č.55/2017 v čl. 6 Princíp profesionality od štátneho zamestnanca žiada, aby pri výkone štátnej služby konal odborne, svedomito a v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca. O vysokokvalifikovaných úradníkov bude vždy núdza.
Vláda SR sa usiluje získať absolventov prestížnych univerzít do štátnej správy grantovým programom spojeným s udeľovaním štipendií. Podpornou schémou na návrat odborníkov zo zahraničia by chcela pomôcť niektorým rezortom, v ktorých je ich nedostatok.
Podľa toho istého zákona štátnemu úradníkovi sa „má poskytnúť alebo zabezpečiť vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby“ a pod. Nemôže rétorika z úst predstaviteľov štátu namierená proti úradníkovi štátu úsilie o kvalitný výkon štátnej služby paralyzovať?