Alebo úsilím určiť pomer, v akom by bolo optimálne zveriť ich do rúk napríklad súkromnému sektoru. Takáto diskusia nás môže priblížiť k novým východiskám. Napríklad tomu, ako vytvoriť trend ich rozširovania a neustáleho skvalitňovania.
Poslanie mimovládneho sektora treba vidieť v tom, že dokáže byť barlou samospráv, ktoré pre konkrétne verejné služby potrebujú partnera.
Verejný sektor pôsobí v demokracii medzi privátnym a tretím, tzv. mimovládnym sektorom. Každý z nich v sebe nesie niečo pozitívne, niečo, čo je dobré zakomponovať do činnosti verejného sektora, hlavne do samosprávy. Tá je v porovnaní so štátnou správou dynamickejšia a kreatívnejšia oblasť verejnej správy. Miestna územná samospráva má veľmi silné priame interakcie s obyvateľmi, ktorí sú čoraz náročnejší a od komunálu požadujú čoraz viac. Majú na to právo, hoci neraz je náročné skĺbiť požiadavky s možnosťami. Samospráva je postavená na kompromisoch, pri ktorých treba vedieť, že všeobecná zhoda je prvým predpokladom jasných priorít. Cieľov, ktoré sú presným opakom chaotického rozhodovania, po ktorom náprava zlých rozhodnutí stojí viac úsilia a peňazí ako postupné a premyslené kroky k všestrannému rozvoju územia.
Samospráva by sa preto mala viac orientovať na pozitíva, ktoré sú vlastné biznisu aj mimovládnemu sektoru. Plytvanie a nesprávne nastavený plán stiahnu k vode aj toho najpracovitejšieho podnikateľa. Preto optimalizácia procesov a finančné krytie jasných priorít majú mať svoje miesto v podnikaní i samospráve. Poslanie mimovládneho sektora treba vidieť v tom, že dokáže byť barlou samospráv, ktoré pre konkrétne verejné služby potrebujú partnera. Ďalšie ruky na prácu a myšlienky pre víziu.
Presne v tom sa ponúka východisko – tzv. tretia cesta, v ktorej si samosprávy zoberú to najlepšie z bisnisu aj dobrovoľníctva. Ani jeden z týchto sektorov nikdy nemôže samospráve konkurovať, no spoločne môžu úspešne kooperovať. Samospráva by si preto mala adoptovať pre ňu najlepšie stránky z podnikania i nevládneho sektora. Takýto prístup je inovatívne východisko, ktoré sa orientuje na kvalitu verejných služieb prostredníctvom princípov osvedčených v iných sektoroch. Výhoda tkvie v tom, že preklopenie niektorých nástrojov sa dá pomerne pohodlne aplikovať na rôzne verejné služby. Napríklad v susednom Česku sa začiatkom roka vláda zhodla, že predaj potravín je verejná služba, ktorú treba zabezpečiť aj v malých obciach s nedostatočnou občianskou vybavenosťou. Teda tam, kde je malá predajňa viac trápením ako biznisom, a pritom je službou.
Výsledkom vládnej zhody bol program podpory „obslužnosti“ vidieka, v ktorom sa počíta s dotáciou na prevádzku predajne potravín a nepotravinového tovaru v obciach do tisíc obyvateľov. Na Slovensku sa v mestách stala pomerne obľúbená donáška potravín z reťazcov priamo domov. Ľudia si zvykli takto šetriť čas a v pohodlí domova si počkať na nákup. Príklad z Čiech a táto naša skúsenosť sú dve alternatívy, ako pomôcť s dostupnosťou potravín obyvateľom malých obcí. Je úplne jedno, ktorá z nich by u nás bola efektívnejšia. Obe ukazujú, že samospráva môže siahnuť po tom, čo sa osvedčilo v podnikaní, a pritom bude namiesto zisku sledovať kvalitu, rozsah a dostupnosť služieb.
Tretia cesta sa samospráve ponúka ako možnosť využiť viac ako štvrťstoročné skúsenosti z činnosti súkromného sektora a mimovládnych organizácií, ktoré rovnaký čas pôsobia na tom istom území ako mestá a obce. V prostredí, kde stále hľadáme rovnováhu medzi verejnými službami a obmedzenými peniazmi. Tu však nejde o kopírovanie, ale o schopnosť vybrať si to najlepšie.