Po slovnom provokovaní Severnej Kórey a neschopnosti jasne pomenovať neonacistov a rasistov ako zodpovedných aktérov za útoky v Charlottesville sa ukazuje, že 301 republikánov v Kongrese, hlavnom kontrolnom orgáne výkonnej moci, svoju funkciu vykonáva len naoko.
Donald Trump začína stále viac pripomínať dominantného vládcu ako prezidenta s ústavnými brzdami. Jeho príhovory sa stávajú razantnejšími, jazyk v nich ostrejší, ich obsahu chýba hlbšia stratégia a zriedka ho konzultuje s ním vybratými poradcami, odvoláva ľudí, s ktorými nesúhlasí, a vyhráža sa im, útočí na väčšinu médií, vytvoril si nový program „Real News,“ a nedávno dokonca unikla správa, že dvakrát denne dostane od svojich poradcov zložku materiálov, ktorá obsahuje pochvalné tweety a články s pozitívnym hodnotením jeho osoby.
Jeho straníci, ktorí by v prípade demokratického prezidenta kričali na poplach, sú ticho. Prečo? Lebo sa boja o znovuzvolenie. Pretože aj keď Mitch McConnel a Paul Ryan mali inú predstavu o prezidentovi vo svojich hlavách, ich voliči sú so svojou voľbou spokojní. Ba čo viac, sú prezidentovou rétorikou priam nainfikovaní.
Donald Trump začína stále viac pripomínať dominantného vládcu ako prezidenta s ústavnými brzdami.
Z júnového prieskumu Washington Post vyplýva, že takmer polovica opýtaných republikánov verí v Trumpovu výhru v populárnom hlasovaní (prehral takmer o tri milióny hlasov), 68 percent si myslí, že počas volieb boli zarátané milióny neplatných hlasov, a viac ako polovica opýtaných by bola O. K. s presunutím volieb v roku 2020, ak by to prezident navrhol.
Len pripomeniem, že Abraham Lincoln napriek tlakom neposunul voľby počas občianskej vojny v roku 1864 so slovami, že ak by tak spravil, dal by zadosťučinenie konfederačným povstalcom. Prezidentské voľby sa od roku 1792 konajú každé štyri roky. Všetky tieto témy priniesol do verejného priestoru práve Donald Trump, s veľmi opatrnou kritikou od jeho straníkov.
Áno, Senát aj Snemovňa kontrolujú exekutívu. Schválili veľmi dôležitý zákon, ktorý obmedzuje prezidentovi manipulovať s platnými sankciami bez kontroly legislatívy. No verejným vystúpeniam alebo vysvetleniu, prečo tak spravili, sa republikáni vyhýbajú. Ublížilo by im to u voličov.
Radšej pokračujú v rétorike z ostatných prezidentských volieb a kritizujú svojich oponentov. Áno, senátorky Lisa Murkowski a Susan Collinsová sú hrdinkami, lebo ako jediné republikánky nepodporili stranícky, prezidentom tlačený a nepopulárny návrh na zrušenie a nahradenie Obamovej zdravotnej reformy. Spolu s nimi aj John McCain, ktorý urobil dramatický krok, keď s diagnostikovanou rakovinou mozgu priletel z Arizony do Washingtonu, aby rímskym gestom vyjadril nesúhlas s návrhom zákona.
Týchto ľudí však počuť veľmi málo. Senátor z Arizony Jeff Flake napísal knihu Svedomie konzervatívca, čo je odkaz na knihu významného republikána a McCainovho predchodcu v Senáte Barryho Goldwatera. Flake v knihe Trumpa nepriamo kritizuje. No podľa FiveThirtyEight zastáva pri 93,5 hlasovaniach pozíciu prezidenta.
Všetko nasvedčuje tomu, že republikánom ide stále viac o zachovanie jednoty v strane ako o reálne dosiahnutie výsledkov. Vedia, že musia schváliť niečo, hocičo. Musia ukázať, že sa vedia dohodnúť. Akékoľvek zaváhanie, otvorená kritika prezidenta či dokonca návrh na odvolanie z úradu by ich stálo ťažko vybojované kreslá.
Ak chcú republikáni zachrániť svoju stranu, musia sa seriózne dištancovať od jej lídra. Z krátkodobého hľadiska ich to bude stáť pár politických bodov, možno prídu o kreslá v Senáte, Snemovni alebo stratia zopár guvernérov. Je však predpoklad, že čím skôr sa tak rozhodnú, tým skôr sa americký politický život môže vrátiť do pôvodných koľají, keď sa bude debatovať o tom, aké vysoké by mali byť poplatky za zdravotnú starostlivosť, a nie o tom, že prezident vyzrádza utajované skutočnosti alebo vyhlasuje vojnu médiám.