Viete, čo spája slovenskú bryndzu, oravský korbáčik, skalický trdelník, stupavské zelé, spišské párky či bratislavský rožok? Ak ste odpovedali, že ide o tradičné slovenské špeciality chránené európskou legislatívou, tipujete správne. Aj to dokazuje, že situácia nie je iba čierna. To, samozrejme, neznamená, že problémy neexistujú. V slovenskom poľnohospodárstve dnes pracuje len zlomok ľudí, chýbajú mladí farmári, veľký nepomer panuje aj pri vývoze surovín a dovoze finálnych produktov. Pomôcť zlepšiť situáciu môžu aj európske prostriedky.
Na roky 2014 až 2020 z nich môže Slovensko čerpať vyše troch miliárd eur na priame platby farmárom, viac ako 1,5 miliardy eur je určených na rozvoj vidieka a ďalšie financie môže získať aj na trhové opatrenia a programy ako ovocie a mlieko do škôl. V súčasnosti sú celkové európske dotácie pre Slovensko v poľnohospodárstve nad priemerom EÚ.
Aj Slovensko musí efektívnejšie využívať svoje a európske zdroje, zvýšiť produktivitu a nehádzať všetky problémy len na Brusel a nekvalitné potraviny zo zahraničia.
Agrokomplex ukázal, že nielen slovenské špeciality robia dobré meno nášmu potravinárstvu a poľnohospodárstvu. Z popola vstáva slovenské zeleninárstvo. Z takmer čistého dovozcu paradajok sme sa za niekoľko rokov stali úspešným pestovateľom. Dnes už 70 percent paradajok na pultoch obchodných reťazcov tvorí produkcia zo Slovenska.
Tradične dobré výrobky ponúka spracovanie mlieka. Pozitívne príklady sú aj ovocinárstve a čoraz väčšmi sa darí aj našim vínam. Šetrné spracovanie, atraktívny obal a moderné marketingové postupy urobili z nášho vína vyhľadávaný artikel.
Máme aj progresívnych farmárov, ktorí sa naučili skĺbiť tradičné poľnohospodárske postupy s agroturistikou či s inováciami v oblasti ekológie. Mnohé dobré myšlienky boli pritom zrealizované práve s podporou EÚ. Dôležité sú však aj systémové riešenia. Jedným z kľúčových problémov je nízky počet ľudí zamestnaných v sektore, len niečo vyše 50-tisíc. Vytvoreniu nových miest by mohlo pomôcť lepšie rozdelenie podpôr. Väčšmi by sme sa mali zamerať na odvetvia náročnejšie na ľudskú prácu, či už je to zeleninárstvo, ovocinárstvo, alebo živočíšna výroba.
Problémom je aj nízka produktivita. Slovensko dostáva z celého európskeho balíka peňazí na poľnohospodárstvo asi 1,1 percenta, no vytvorí len 0,6 percenta z celkovej európske produkcie. Efektívnosť i atraktívnosť odvetvia by tak mohol zvýšiť väčší dôraz na inovatívne projekty prinášajúce nové myšlienky a technológie, ako aj adresnejšia podpora drobných a mladých farmárov. Z programu rozvoja vidieka preto môže získať podporu až 600 našich mladých poľnohospodárov a 330 malých rodinných poľnohospodárskych podnikov.
Potraviny robia EÚ dobré meno po celom svete, o čom svedčí aj to, že výrazne viac výrobkov z Európy vyvážame ako dovážame. Žiaľ, aj v tomto smere Slovensko zaostáva. Hodnota nášho vývozu je podstatne nižšia ako dovoz. Je to preto, že vyvážame hlavne základné komodity, najmä obilniny a olejniny, a dovážame finálne výrobky.
V úspešných krajinách je pritom práve spracovateľský priemysel kostrou celého agrorezortu. Na Slovensku akoby sa na to pozabudlo. Dá sa to však zmeniť, ak budeme efektívne využívať európske prostriedky, podporovať spracovanie výrobkov, inovácie a tých čo majú chuť hľadať nové možnosti a nespoliehajú sa len na priame dotácie.
Na nové podmienky, ktoré ovplyvňujú sektor, musí reagovať aj EÚ. Či už je to odchod Veľkej Británie, klimatické zmeny prinášajúce častejšie výkyvy počasia, alebo nové technológie. Aj keď sa ozývajú hlasy, aby sa podpora poľnohospodárstva preniesla na národnú úroveň, väčšina politikov i bežných ľudí naďalej preferuje spoločnú európsku poľnohospodársku politiku. Vedia, že farmári pomoc potrebujú a aj od jej úrovne závisí, čo jeme a v akom prostredí žijeme.
Potrebné je zjednodušiť administratívu, dať viac voľnosti ľuďom a sústrediť sa na výsledky. Naďalej musíme podporovať mladých a dať väčšiu šancu aj malým producentom. Posilniť musíme pozíciu farmárov v potravinovom reťazci.
Potrebujeme tiež spoločné fondy na krízové situácie, veľkou príležitosťou sú aj nové technológie a inovácie. Európska komisia bude tlačiť i na otváranie nových trhov. Dobrým príkladom sú Južná Kórea a Japonsko, kde je veľký dopyt po európskych potravinách.
Aj Slovensko musí efektívnejšie využívať svoje a európske zdroje, zvýšiť produktivitu a nehádzať všetky problémy len na Brusel a nekvalitné potraviny zo zahraničia. Viac by sme sa mali zamerať na posilnenie našich produktov, hlavne s vyššou pridanou hodnotou, a menej na insitné riešenia typu tabule s percentom slovenských výrobkov v obchodoch.
Slovensko má nepochybne na viac, ako byť len surovinovou základňou. Aj aktuálny ročník Agrokomplexu ukázal, v čom vynikáme a v čom a ako treba pridať. Ak sa toho budeme držať, prosperovať z toho bude nielen celé odvetvie, ale aj my všetci.