Záznam z pripomienkového konania má vyše tisíc strán. Viaceré zásadné pripomienky pochádzajú od organizácií, ktoré niekoľko rokov pracovali v skupine, ktorú vytvorilo ministerstvo k príprave novely. Tá však nepojala všetky diskutované zámery a návrhy. Organizácie očakávali vyššie príspevky pre viaceré podfinancované služby, najmä pre služby krízovej intervencie. Nenaplnilo sa očakávané zavedenie štátnej dávky pre všetky odkázané osoby, bez ohľadu na to, či sú v domácnosti, alebo v zariadení a kto im poskytuje pomoc pri úkonoch sebaobsluhy.
Viaczdrojové financovanie je pre ministerstvo mantrou a štedrejšie či plné krytie nákladov za určité služby jej odporuje. Podobne posvätné je aj vysokoškolské vzdelanie predpísaných špecializácií ako podmienka výkonu sociálnej práce. Novela preto sprísnila kvalifikačné požiadavky pre viaceré sociálne služby.
Novela zákona o sociálnych službách ukázala, že na rozdiel od zahraničia u nás prestávame uznávať hodnotu skúsenosti.
Pripomienkujúcim organizáciám sa podarilo predkladateľa presvedčiť, že vysokoškolské vzdelanie nie je primerané vyžadovať u rehabilitačného pracovníka, ktorý pomáha s každodennými sebaobslužnými úkonmi ako obliekanie, jedlo či hygiena. Neuspeli však s požiadavkou zachovať súčasnú úpravu, ktorá umožňuje vykonávať sociálne poradenstvo pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím aj stredoškolákom príslušného zamerania, ktorí majú so životom s takýmto postihnutím dlhšiu praktickú skúsenosť. Za túto požiadavku sa postavilo 13 subjektov, napríklad Únia nevidiacich a slabozrakých či Slovenská katolícka charita. Argumentovali, že navrhovaná zmena zo systému poradenstva vyradí poradcov, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie, a teda sú najlepšími praktickými expertmi v poradenstve pre ľudí v podobnej situácii, hoci nespĺňajú požadovaný kvalifikačný predpoklad.
Zdravý rozum tomu pritaká. Možnosti, ktoré sa ponúkajú odkázaným na sociálnu službu, nie sú také bohaté, aby ich človek s postihnutím nemal po istom čase dobre preskúmané. Poradca so skúsenosťou „zvnútra“ klienta rýchlejšie zorientuje v inštitucionálnom teréne, v administratívnych formulároch i v situáciách, ktoré sám prežil a zvládol. A oveľa lepšie dokáže pochopiť a pretlmočiť jeho potreby.
Ministerstvo však kvalifikáciu životnými skúsenosťami neuznáva. Trvá na tom, že poradenstvo pre ľudí s konkrétnym postihnutím je odborná činnosť vo výlučnej pôsobnosti sociálnych pracovníkov. Pripomienkujúcim vyšlo v ústrety len prechodnými ustanoveniami. Dvere sa zavreli pre ťažko zdravotne postihnutých stredoškolákov, ktorí by sa v tejto práci ešte len mohli osvedčiť a stať sa prínosom.
Slovensko teda ide inou cestou ako Holandsko či Veľká Británia, kde sa v sektore sociálnych služieb kvalifikácia získaná životnou skúsenosťou považuje za veľmi dôležitú. Zapájanie prijímateľov služieb a opatrovateľov do rozhodovania o podobe sociálnych a zdravotných služieb a ich zlepšovania je v Anglicku vyžadované výborom, ktorý reguluje výkon sociálnej práce.
Prijímatelia služieb tam spolupracujú s verejným sektorom viacerými formami a majú postavenie experta na základe skúsenosti (experts by experience). Napríklad univerzita v Leedsi zapája takýchto expertov do vzdelávania budúcich sociálnych pracovníkov a pracovníkov v zdravotníctve. Zúčastňujú sa na pohovoroch s uchádzačmi o štúdium, hovoria študentom o svojich skúsenostiach s užívaním služieb, hodnotia ich na cvičeniach. Táto spolupráca je aj výrazom poznania, že vedecké poznatky sa do praxe ľahšie dostanú spoluprácou so skúsenými a zainteresovanými laikmi ako ich vytláčaním.
Veľký počet takýchto expertov spolupracuje s komisiou pre kvalitnú starostlivosť (čo je nezávislá inštitúcia regulujúca zdravotné a sociálne služby) pri inšpekcii sociálnych služieb. O platenú prácu experta sa môže uchádzať každý, ktorý počas posledných piatich rokov sám užíval sociálne služby alebo sa staral o rodinného príslušníka, ktorý bol ich užívateľom.
Novela zákona o sociálnych službách ukázala, že na rozdiel od zahraničia u nás prestávame uznávať hodnotu skúseností. S výnimkou Rady pre vzdelávanie v sociálnej práci sa v pripomienkovom konaní žiadna akademická či profesionálna organizácia sociálnych pracovníkov nepostavila za zachovanie jej doterajšieho uznania. Slovenská komora sociálnych pracovníkov stojí na strane sprísňovania kvalifikačných požiadaviek. Tvrdá ochrana vlastnej profesie však túto profesiu môže v konečnom dôsledku poškodiť. Veď práve vyzdvihovanie prijímateľov sociálnych služieb do partnerskejšej úlohy poradcov sa v súčasnosti osvedčuje ako cesta k zvyšovaniu kvality sociálnych služieb a v tom aj kvality výkonu profesie sociálnej práce.