Tajná moc tretej volebnej sily

, 27.08.2017 08:00

Nemecko má jeden z najstabilnejších demokratických systémov na svete. Aj preto vláda pod vedením konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej vedela pôsobiť ako spoľahlivý partner v medzinárodných krízach a zabezpečiť také rámcové podmienky hospodárskeho rastu, že plná zamestnanosť sa stáva reálnou perspektívou do roku 2025.

Ľudia sú však nespokojní zo „stuhnutia“ mocenských pomerov počas Merkelovej vládnutia. Konzervatívna politička bola pri moci vždy na základe silných koalícií a politický život vyzeral v minulých štyroch rokoch dokonca tak, že opozičné strany ako celok mali v parlamente iba päť minút za hodinu na vyjadrenie sa v debatách.

Veľa Nemcov v tom vidí chybu systému zastupiteľskej demokracie, ktorá bola etablovaná po druhej svetovej vojne pre ničivé zneužitie slabostí priamej demokracie národnými socialistami. Sedemdesiatpäť percent voličov sa dnes prihovára za zavedenie významných prvkov priamej demokracie do ústavy. Politická realita však vyzerá tak, že občania majú iba veľmi obmedzené možnosti bezprostredne ovplyvňovať základné rozhodnutia.

Pokiaľ sa konzervatívci a sociálni demokrati budú musieť dohodnúť s najmenej dvoma partnermi, určite zažijeme návrat rešpektu voči malým politickým subjektom.

Práve o to ide stranám, ktoré rozhodnú o mocenských pomeroch po septembrových voľbách do nemeckého Bundestagu. Pritom nehovoríme o účastníkoch čierno-červenej koalície v Berlíne. Môžeme rátať s tým, že Merkelovej strana vyhrá voľby. Bude však potrebovať partnera a pravdepodobne nebude mať väčšinu so stranou, ktorá jej bude vyhovovať. V tom je šanca pre sociálnych demokratov, ktorí so špičkovým kandidátom Martinom Schulzom pravdepodobne nedokážu získať podporu viac ako 25 percent voličov.

Podľa prieskumov sú štyri menšie strany, ktoré sa dostanú cez kvórum. Ide o socialistov a zelených, ktorí predstavujú opozíciu v súčasnom parlamente, a liberálnych a pravicových populistov, ktorí v roku 2013 tesne nedosiahli hranicu piatich percent. Každá strana môže získať približne desať percent hlasov.

Angela Merkelová by najradšej spolupracovala s liberálmi, s ktorými vládla v rokoch 2009 až 2013. Martin Schulz sa zase orientuje smerom na zelených, s ktorými spolupracoval bývalý sociálno-demokratický kancelár Gerhard Schröder. Obidvaja vylúčili koalíciu s populistami zo strany Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland, AfD). Okrem toho Martin Schulz pôsobí nerozhodne smerom k Die Linke.

V súvislosti s volebnými úspechmi AfD sme sa naučili, že je dosť dôvodov pochybovať o hodnovernosti prieskumov. AfD mala podľa nich v posledných rokoch vraj o päť až desať percent menej podpory, ako skutočne získala hlasov. Zo súčasných prieskumov však vyplýva jeden jednoznačný trend: budúca nemecká vláda bude zložená najmenej z troch strán.

Ani Merkelová, ani Schulz pritom nemôžu špekulovať o viac ako jednom favoritovi na spoluprácu. Trojfarebná koalícia by bola tichou revolúciou na celonárodnej úrovni. Merkelová aj Schulz však vo svojich volebných kampaniach rozsiahle používajú pojem bezpečnosť. Kancelárka sa sústredí na vnútornú politiku a Schulz na sociálnu dimenziu. Radikálne zmeny nastavenia politického systému teda nie sú primerané.

Vzhľadom na to môže po voľbách nastať zaujímavý efekt, že sa výsledky jednotlivých strán stanú bezvýznamnými. Pokiaľ sa konzervatívci a sociálni demokrati budú musieť dohodnúť s najmenej dvoma partnermi, určite zažijeme návrat rešpektu voči malým politickým subjektom. Veď inak nebude možné pokojne vládnuť a tým aj zachovať Nemecko ako garant stability v Európe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Politika #Nemecko #demokracia #Angela Merkelová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk