Lorenz nie je Pussy Riot

Prípad Ľuboša Lorenza, ktorý sa za vedomé poškodenie pamätníka oslobodenia Československa Sovietskou armádou ocitol na pár dní vo väzbe, riadne rozvíril verejnú diskusiu.

08.09.2017 17:00
debata (27)

Vulgárnosť excesov a hĺbka priepasti, ktorú medzi sebou oba tábory vybudovali, jasne svedčí, že ide o zástupný spor. Pravdepodobne jeden z mnohých dôsledkov toho, ako sa naša spoločnosť málo vyrovnala so svojou dávnou i menej dávnou minulosťou. Opomenúť však ľudskoprávne hľadisko a otázku hraníc slobody prejavu by v takejto situácii bolo trestuhodné.

Každému, kto aspoň trochu sleduje svetové dianie, sa musí v tejto súvislosti vynoriť kauza Pussy Riot. Zdanlivo rovnaká situácia. Rozumný človek chápe motiváciu, ťažko sa však stotožní so spôsobom jej prejavenia a najmenej súhlasí s neadekvátnou reakciou štátnej moci. Sú tu však tri podstatné rozdiely. Tým prvým je, že Slovensko nie je Rusko. Nevládne tu tvrdou rukou autokrat Vladimir Putin, ktorého aparát kontroluje a ovláda všetko a všetkých. Pussy Riot, ak sa chceli dostať do médií, skutočne nemali veľa iných možností. Lorenz práve naopak, najmä v niektorých pravicových médiách dostáva priestor pravidelne. Náš prezident, na rozdiel od toho ruského, sa uväzneného umelca ostentatívne zastal.

Výtvarník Lorenz bojuje vo vojne, ktorú už dávno vyhrali iní a iné. Čas na boj proti režimu, ktorý o sebe tvrdil, že je komunistický, bol pred rokom 1989.

Druhým rozdielom je fakt, že punkové hudobníčky z Pussy Riot nič nezničili ani nepoškodili. V kostole zaspievali pesničku s názvom Modlitba, v ktorej prosili Pannu Máriu, aby Rusko zbavila Putina. Kostol nepodpálili ani nezačali búrať. Výtvarník Lorenz mohol napríklad pri pamätníku odhaliť svoju maľbu zobrazujúcu obete okupácie z roku 1968. V takom prípade by ho bolo možné považovať za politicky prenasledovaného, za väzňa svedomia.

Vzhľadom na to, že jeho „performance” spočívala v zjavne protiprávnom čine poškodzovania cudzieho majetku, navyše historicky cenného, je "iba” obeťou zle fungujúceho právneho štátu. Štátu, v ktorom ľudia, ktorí si nakradli miliardy v privatizácii a s tým spojených gaunerstvách, chodia, presnejšie v limuzínach sa vozia po slobode. V štáte, ktorý si tak dlho nevedel poradiť s neonacistami a popieračmi holokaustu, až sa dostali do parlamentu. No zároveň v štáte, v ktorom keď bežný občan čo i len o deň prehliadne nejakú svoju povinnosť, opletačky a mastné pokuty ho neminú. Nuž ale to je práve to, sme v tom všetci, Ľuboš Lorenz nie je žiadna výnimka. On mal práve šťastie, že jeho prípad je široko medializovaný.

Posledným, najpodstatnejším rozdielom je fakt, že Pussy Riot sa snažili bojovať proti jestvujúcemu a silnému nepriateľovi, putinovskej diktatúre, upozorňovaním na jej prepojenia s cirkevnými hodnostármi. Lorenz „bojuje” vo vojne, ktorú už dávno vyhrali iní a iné. Či o tom vie a všetko to robí len ako pózu, si nedovolím posudzovať.

Dovolím si však vysloviť názor, že rovnako neprístojné, ako bolo jeho zadržiavanie vo väzbe, je jeho prezentácia ako hrdinu či dokonca disidenta. Väznenie tohto človeka bolo nehorázne preto, lebo zjavne išlo o gesto, a preto je závažnosť porušenia zákona nízka. Rovnako nepredstavuje žiadne riziko pre spoločnosť, pretože za cieľ si vybral pamätník, nepodrezáva krky ľuďom v tričku s Che Guevarom. Heroizácia sa mi vidí nehorázna preto, lebo čas na boj proti režimu, ktorý o sebe tvrdil, že je komunistický, bol pred rokom 1989. Ľudia, ktorí to skúsili, za to zaplatili životom alebo dlhoročnými trestami. Väčšina z nich už medzi nami, žiaľ, nežije, a preto ostáva na nás, aby sme ich pamiatku nešpinili vulgárnou relativizáciou ich hrdinstva.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Pussy Riot #väzba #Ľuboš Lorenz