Veľká Británia možno preradí

11.09.2017 13:00

Minulý štvrtok sa v Bruseli skončilo tretie kolo rokovaní medzi britským ministrom pre brexit Davidom Davisom a európskym vyjednávačom Michelom Barnierom, ktorý prístup Londýna k vyjednávaniu nazval nostalgickým a nerealistickým.

Podľa neho by Briti radi naďalej využívali výhody jednotného trhu a dokonca sa podieľali na jeho regulácii bez toho, aby boli členom Európskej únie.

Dva základné okruhy prvej fázy rokovaní, ktorá by sa mala ukončiť pred októbrovým summitom európskych lídrov, účet za rozvod a budúce postavenie občanov EÚ vo Veľkej Británii, sú takmer ešte na začiatku. Britský vyjednávač urobil istý krok dopredu, keď na rozdiel od doterajšieho stanoviska aspoň pripustil, že účet nemôže mať iba právny, ale i morálny základ. O jeho výške, ktorá sa odhaduje rôzne až do 60 mld. eur, nepovedal ale Davis ani slovo. Jeho náprotivok má pravdu, že bez toho sa vyjednávať nedá.

Postaráme sa, aby sa Britom darilo horšie

Podľa mandátu pre Barniera, ktorý schválila Európska rada, nemôžu sa začať rozhovory o obchodných vzťahoch Británie a EÚ po brexite, teda druhá fáza rokovaní, pokiaľ sa nevyriešia otázky rozvodu. Taký prístup umožňuje EÚ 27 vyvinúť väčší tlak na Londýn, ale britský minister pre medzinárodný obchod Liam Fox má do určitej miery pravdu, keď ho hodnotí ako vydieračský.

Premiérka Mayová stráca podporu pre tzv. tvrdý brexit v podnikateľskej sfére, časti svojej vlastnej strany a najnovšie aj v opozičnej Labour Party.

Tak trochu tomu napovedalo i vyjadrenie premiéra Roberta Fica, ktorý v rozhovore pre Financial Times uviedol, že pre Britániu bude odchod z európskeho spoločenstva veľmi zložitý. „Únia využije túto príležitosť, aby verejnosti ukázala: pozerajte sa, teraz uvidíte, prečo je dôležité zostať v EÚ,“ povedal.

Oddelenie rokovania o rozvode od rokovaní o usporiadaní vzťahov po ňom dáva únii určité výhody, no môže sa ukázať aj ako prekážka nájdenia kompromisu, ktorý by bol výhodný pre obidve strany. Ukazuje sa totiž, že premiérka Theresa Mayová stráca podporu pre tzv. tvrdý brexit v podnikateľskej sfére, časti svojej vlastnej strany a najnovšie i v opozičnej Labour Party. Aj keď ostatné výsledky hospodárstva Spojeného kráľovstva pozitívne prekvapili: miera nezamestnanosti poklesla v druhom štvrťroku na 42-ročné minimum – na 4,4 percenta a mzdy vzrástli o 2,1 percenta, je zrejmé, že Británia na brexit tvrdo doplatí. Nepochybným signálom bol pokles libry voči euru, ktorý mal za následok nárast inflácie na 2,6 percenta. Veľká Británia sa bráni požiadavke EÚ pokračovať v platbách do európskeho rozpočtu po svojom odchode z únie až do roku 2021, teda do konca súčasného finančného obdobia. K platbám sa zaviazal bývalý premiér David Cameron. Je možné, že sa za neochotou vziať na seba konkrétne záväzky skrýva Mayovej lavírovanie pred každoročnou straníckou konferenciou. Premiérka nechce z politickej scény odísť a chce sa ukázať ako dostatočne silná na presadzovanie svojej predstavy o záujmoch svojej krajiny.

Obrat v postojoch labouristov

Postoj Labour Party k brexitovej politike vládnych konzervatívcov bol dosiaľ laxný, alebo, ako napísal britský The Guardian, „vedome inkoherentný“. Odrážalo to nechuť jej predsedu Jeremyho Corbyna k neoliberálnej EÚ, ktorá zrejme ešte korenila v pôvodnom stanovisku britských odborov a časti labouristov k únii. Paradoxne jeho výhrady proti dnešnej podobe Európy, ktorú Jacques Delors chcel pôvodne formovať ako sociálnu, presadila svojho času premiérka Margaret Thatcherová. Bol to britský premiér Tony Blair, ktorý dosiahol odklad smernice o pracovnom čase pre Britániu a iný premiér za labouristov Gordon Brown uplatnil výhrady voči Charte základných práv v EÚ obsahujúcej časti o dôstojnosti, solidarite a pod.

Corbyn namiesto toho, aby dal najavo, že by sa labouristi – ak by boli vo vláde – zasadili za sociálnejšiu EÚ a proti politike nadmerných škrtov, podporili by daň z finančných transakcií, ktorej sa jeho predchodcovia bránili, pomohol brexitu, ktorý bývalý minister zahraničných vecí za jeho stranu David Miliband označil ako „bezpríkladný čin ekonomického sebapoškodzovania". Za svoje postoje k brexitu si Corbyn vyslúžil prezývku červený tory, respektíve je vnímaný ako šéf labouristov, ktorý najviac kolaboruje s pravicou.

Premet Labour Party v postoji, ktorý signalizuje podporu mäkkému brexitu, ohlásil tieňový minister pre brexit Keir Starmer. Labouristi sa napokon rozhodli presadzovať zachovanie Británie v spoločnom trhu i po roku 2019, teda po exite z únie. To by znamenalo, že sa zachová voľný pohyb pracovných síl, Británia sa bude riadiť rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a bude platiť do rozpočtu EÚ i po odchode z nej.

Tento obrat bol výsledkom sústredeného tlaku Konfederácie odborov (TUC), ktorá varovala pred dôsledkami tvrdého brexitu, politických seniorov v strane a zrejme i politických kalkulácií, ktoré napokon presvedčili Corbyna súhlasiť so zmenou postoja k brexitu.

Na to, či nová pozícia Labour Party bude znamenať, že sa v britskom parlamente podarí zvrátiť Mayovej koncept tvrdého brexitu, budeme si musieť ešte chvíľu počkať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk