Harvey bol pritom najdaždivejší a Irma je zasa najsilnejší hurikán v histórii. Najväčšia evakuácia v dejinách Spojených štátov naznačuje, že ide do tuhého. Dokáže človek ovplyvňovať takéto ničiace živly a dá sa predchádzať obrovským škodám, ktoré spôsobujú?
Ak by sa potvrdili najhoršie prognózy škôd spôsobených Harveyom, stal by sa najdrahšou prírodnou katastrofou v histórii USA a prekonal by tak dôsledky hurikánu Katrina z roku 2005. Počas neho spadlo na Houston a jeho okolie trojnásobne väčší objem vody, ako má najväčšia priehrada na svete – Tri úžiny v Číne. Na viacerých miestach hladiny riek poľahky prekonali dovtedajšie rekordy.
Dokáže človek ovplyvňovať ničiace prírodné živly a dá sa predchádzať obrovským škodám, ktoré spôsobujú?
Harvey navyše znamenal už tretiu záplavu za posledné tri roky, ktorá by sa za normálnych okolností vyskytla iba raz za 500 rokov. Spadlo toľko vody, že pevnina pod jej váhou klesla miestami o dva centimetre.
Keď nezasiahne Kongres, Federálna agentúra pre zvládanie kríz (FEMA) nebude mať dostatok peňazí ešte pred príchodom hurikánu Irma. Ten pre zmenu prepisuje historické tabuľky maximálnej rýchlosti vetra a niektorí vedci začínajú diskutovať, či by nebolo vhodné do Safir-Simpsonovej škály zaviesť šiestu kategóriu.
Globálne otepľovanie mení charakter týchto obrovských veterných smrští a zhoršuje ich následky pre človeka aj prírodu. Teplejšie oceány a prehriaty vzduch nad nimi pridáva „palivo“ hurikánom, ktoré sú potom ešte ničivejšie. Dokážu rýchlejšie zosilnieť, dosahujú vyššie priemerné a nárazové rýchlosti vetra a vďaka výraznejšiemu výparu z nich padá viac zrážok. Zvýšená hladina oceánov zasa prispieva k väčšiemu príboju, ktorý je takisto znásobený silou hurikánu.
Podľa vedcov neexistuje dôvod, aby s pokračujúcim otepľovaním nedosahovali tieto živly čoraz väčšiu intenzitu. Dnes sa zdá, že celkovo hurikánov nebude pribúdať a môže ich byť dokonca menej vplyvom dynamickejšej atmosféry. Drvivú väčšinu škôd spôsobujú práve tie najsilnejšie, ktorých bude čoraz viac.
Ako ukázal príklad Katriny a Harveya a ako dosvedčujú škody najnovšie následkom Irmy, schopnosť ich minimalizovať je veľmi obmedzená. Darí sa znižovať obete na ľudských životoch vďaka schopnosti predpovedať trasu hurikánov, ale materiálne škody rýchlo rastú. Mnoho, najmä chudobných ľudí muselo New Orleans opustiť natrvalo, a zrejme k tomu dôjde aj v prípade obyvateľov Houstonu či Floridy.
Kým východ USA zápasí s rekordným vetrom a dažďom, západ má opačné problémy. V Kalifornii panujú rekordne vysoké teploty sprevádzané rozsiahlymi lesnými požiarmi. S takmer osemdesiatimi veľkými zápasí jedenásť štátov, kým pri Los Angeles horel najväčší požiar v histórii. Deväť z desiatich najhorších sezón sa odohralo po roku 2000.
Podobne ako silnejšie hurikány prinášajúce obrovské škody aj väčšie lesné požiare sú symptómom teplejšej atmosféry. Zároveň rýchlo narastajú náklady potrebné na zmierňovanie následkov požiarov. Prezident Donald Trump schválil navýšenie dlhového stropu navrhnutého demokratmi, aby sa uvoľnili prostriedky na zvládnutie škôd napáchaných hurikánmi.
Žijeme vo svete prírodných katastrof na steroidoch. Udalosti, ktoré sa kedysi vyskytovali raz za storočie či tisícročie, dnes planétu postihujú každých desať rokov. Ušetrené nezostávajú ani Spojené štáty.
Kapacita spoločnosti absorbovať a zvládať katastrofy nie je nekonečná. Noe dokázal utiecť pred biblickou potopou na lodi. Zdá sa však, že tú našu „archu“ ohrozujú aj plamene. Vážne nastolená otázka znie, či budeme mať dostatok odvahy a odhodlania postaviť sa existenčným výzvam čelom.