Svet však dostal aspoň nádej, že šanca vyhnúť sa apokalyptickým dôsledkom tu stále existuje. Po tom, čo Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty od medzinárodnej zmluvy odstupujú, zožal obrovskú kritiku, pretože USA patria medzi najväčších znečisťovateľov na tejto planéte. Internetom kolovali vyhlásenia, kde mnohí politici a aktivisti ubezpečovali, že kvôli tomuto kroku ešte zosilnia svoj boj proti znečisťovaniu a za ochranu klímy. Majú sa teda ľudia upokojiť a iba sa usilovať prispôsobiť? To by bolo veľmi odvážne tvrdenie.
Treba dať spoločnosti rázny impulz, že takto to už ďalej nepôjde a sa treba spoločne zapojiť do zmeny.
Toto leto sprevádzali mohutné horúčavy a suchá, ktoré vystriedali požiare. Na rozsiahlych územiach v Portugalsku sa ľudia pred nimi zachránili len vďaka úteku. Trumpova Amerika, najmä Kalifornia, skončila podobne. Prišla jeseň a s ňou jedny z najsilnejších hurikánov, ktoré západná pologuľa zažila. Vietor presahujúci rýchlosť 200 kilometrov za hodinu donútil milióny ľudí opustiť svoje domovy. Navyše vyšli nové vedecké štúdie, ktoré tvrdia, že šanca vyhnúť sa nebezpečnému otepleniu, ktoré prinesie v mnohých oblastiach nezvratné dôsledky, je len minimálna. Sme schopní si uvedomiť závažnosť tohto problému? Robíme všetko pre to, aby naša krajina išla príkladom a navyše sme aktívne menili svet k lepšiemu aj inde? Otvorene si povedzme, že nie.
Minulý rok sa z našich lesov vyťažilo 9,3 milióna kubických metrov dreva, čo je oproti predchádzajúcemu obdobiu obrovský nárast. Ochranári navyše kritizujú stav v národných parkoch, kde sa na bezzásahovosť iba hráme. V posledných rokoch tu máme veľa demonštrácií proti rôznym vodným elektrárňam, ktoré narúšajú miestny ekosystém. Nešetrným, neekologickým poľnohospodárstvom ničíme pôdu v masovom meradle a znižujeme jej úrodnosť. Príkladom teda rozhodne nejdeme. Treba dať spoločnosti rázny impulz, že takto to už ďalej nepôjde a treba sa spoločne zapojiť do zmeny. A kto iný by tak mal urobiť prvý, ak nie tí, čo spoločnosť aktívne a viditeľne formujú – teda politici a médiá. Veď kto iný môže mať vplyv na to, aby sa veci pohli správnym smerom?
Pravidelne počúvame rozličné vyhlásenia ministrov obrany, financií či práce. Pamätáte si však na niečo, čo by vám utkvelo v pamäti v súvislosti s ministerstvom životného prostredia? Na nejakú veľkú výzvu smerom v súvislosti s ekológiou od prezidenta alebo zásadnú iniciatívu, akou bola napríklad v minulosti Bratislava nahlas?
Musíme hlavne pridať, ísť viac do hĺbky, len tak môžeme predísť neželaným zmenám. Nedá sa tejto téme venovať priamo úmerne so stúpajúcim počtom katastrof. Treba kritizovať a ponúkať riešenia, aby sme im predišli. Aj keby to malo znamenať, že sa dotkneme citlivých tém a kritiky kapitalistického systému ako takého. V konečnom dôsledku to môže zachrániť aj tých, ktorých sa to v takomto prípade dotkne, či už by išlo o politikov, biznismenov alebo záujmové združenia.
Inšpirujme sa krajinami, ktoré sú v ochrane životného prostredia hodné nasledovania. Napríklad naším rakúskym susedom.
Chcelo by to tiež viac podporiť tých, ktorí aktívne ukazujú cestu, kadiaľ by sme sa mali uberať. Ide napríklad o aktivistické ekodedinky alebo rôzne ekocentrá, ktoré vyrastajú po Slovensku. Môžu to byť tiež projekty jednotlivcov a združení kombinujúce technológie a ekológiu alebo hnutia, ktoré sa pokúšajú o komplexnú zmenu spoločnosti na základe vedy, technológií a ekologického prístupu. Už len keby sa u nás viac uchytil trend pasívnych domov, tak by výrazne zmenil dosah domácností na celkovú klímu. Niet na čo čakať.