Návrhy na krátenie výdavkov štátneho rozpočtu pre sociálne slabších, na druhej strane presadzovanie pozície prvej dámy s vlastným rozpočtom, ktorý bol nútený korigovať, a predovšetkým návrh reformy pracovného kódexu sa Emmanuel Macron snaží zakryť nebývalou aktivitou na medzinárodnej scéne.
Prezidentov itinerár je od začiatku viac ako nabitý: rokovania s Angelou Merkelovou o reforme eurozóny, s véštvorkou o tom, že EÚ nie je samoobsluhou a nesmú sa z nej vyberať iba hrozienka, v Salzburgu s predstaviteľmi slavkovského trojuholníka o sociálnom dumpingu atď. Grécko stihol ubezpečiť o budúcich francúzskych investíciách a hurikán Irma mu vydláždil cestu do francúzskej časti ostrova St. Martin. Tam sa mohol rozhorčiť nad pretrvávajúcou rasovou diskrimináciou čierneho obyvateľstva, ktoré odvážali z ostrova do bezpečia až potom, keď odviezli bielych. Na tento karibský ostrov cestoval v deň prvej masovej demonštrácie namierenej proti jeho veľkej reforme.
Revolúcia podľa Macrona
Macron sám seba pasoval za Jupitera, najvyššieho starorímskeho boha, vládcu hromu a blesku, ochrancu štátu, rodiny a pohostinnosti. Tak trochu sa mu i podobá, lebo sa rozhodol vládnuť aj za pomoci dekrétov, ak to bude treba. Poslanci mu to, že ich bude obchádzať, schválili… Ako vládca hromu a blesku bude presadzovať prvú z pripravovaných reforiem – v oblasti pracovného práva. V Grécku pred verejným zhromaždením vyhlásil, že nik, „ani lenivci, ani cynici, ani extrémisti“, ho neodradí od tejto reformy. Jej plán predstavil koncom augusta. V interview pre magazín Le Point ju nazval kopernikovskou revolúciou.
Návrh môže zablokovať Ústavný súd, no prvým masovým protestom zrejme odolá. Napriek nejednotnosti odborov sa podarilo 12. a o niečo menej 21. septembra po celom Francúzsku zmobilizovať podľa červených odborov niekoľko stotisíc a podľa ministerstva vnútra o polovicu menej demonštrantov. Macrona ale, ako povedal, nikto neodradí, a v Národnom zhromaždení má pohodlnú väčšinu.
Francúzska cesta do jadra?
„Easy hiring, easy firing“, teda ľahko najímať, ľahko prepúšťať, alebo tzv. flexibilita práce, je jedným z (neo)liberálnych receptov, ako zvýšiť zamestnanosť, hospodársky rast a prilákať zahraničných investorov. Ako príklad jeho úspešnosti sa uvádza Dánsko. To je však príkladom, kde okrem flexicurity je účinná i tzv. security, t. j. sociálne zabezpečenie v nezamestnanosti skoro na úrovni pracovného príjmu. Macronova vláda, naopak, ohlásila zníženie podpory v nezamestnanosti a v chorobe od budúceho roka vo dvoch krokoch o 2,2 a 0,95 bodu.
Je pravdou, že francúzsky pracovný kódex je veľká bichla, no neplatí, že je najrigidnejší. Pri porovnávaní s ostatnými štátmi OECD neteší sa tamojší zamestnanec najväčšej ochrane. Dokonca pri zmluve na dobu neurčitú je viac chránený nemecký pracovník, iba v prípade krátkodobej zmluvy francúzsky.
Či Macronova reforma pracovného kódexu bude želaným štartérom, ktorý zníži mieru nezamestnanosti šplhajúcu sa k desiatim percentám, je otázne.
Biznis nepochybne privíta základné piliere reformy: ľahšiu možnosť hromadného prepúšťania, decentralizáciu kolektívneho vyjednávania z odvetvovej na podnikovú úroveň, zastropovanie výšky náhrady v prípade neoprávneného prepustenia, zrušenie povinnosti držať podnikovú komisiu na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci a azda najtvrdšie opatrenie reformujúce prácu na dobu určitú.
Doteraz podmienky pre najbežnejší kontrakt na krátku dobu upravoval zákon, ktorý určoval jeho minimálnu dĺžku a koľkokrát sa mohol obnoviť (maximálne dvakrát). Podľa nového podmienky krátkodobého kontraktu nebude určovať zákon, ale budú plne v rukách zamestnávateľov. Prekérna práca, ktorej nositelia patrili najmä k voličom Marine Le Penovej, bude ešte prekérnejšia a jej strana ešte zosilnie…
Typický sociálny dumping
Neprekvapuje, že odporcovia reformy pracovného zákonodarstva Macrona obvinili z pokrytectva. Na jednej strane vedie zápas za zmenu európskej smernice o vysielaní pracovníkov a zdôvodňuje ju potrebou ochrany pred sociálnym dumpingom, na strane druhej je jeho reforma typickým sociálnym dumpingom.
Či reforma pracovného kódexu bude tým želaným štartérom, ktorý zníži mieru nezamestnanosti šplhajúcu sa k desiatim percentám, je otázne. Viaceré štúdie naznačujú, že to tak nemusí byť, pokiaľ sa nesplnia viaceré iné podmienky. „Macronove ruky sú zviazané pravidlami eurozóny,“ komentuje Dani Rodrik, profesor na Harvardskej univerzite.
Prezident si ich okrem toho zväzuje i sám. Dodržať svoje krédo „som oddaný fiškálnej stabilite“ a splniť popritom aj ďalšie sľuby biznisu – už v rozpočte na rok 2018 zaviesť rovnú daň na všetky druhy kapitálových príjmov, transformovať a znížiť daň z bohatstva na daň z nehnuteľnosti a perspektívne znížiť sadzbu dane pre podniky na 25 percent bude jeho novou herkulovskou úlohou.