Ak by sme toto považovali za ich výhodu, otvorene musíme dodať, že im v podstate niet čo závidieť. Nielen preto, že nákupy v prihraničí sú v podstate vývozom peňazí.
Samosprávy blízko susedných štátov sú na tom takmer podobne. Majú dlhoročné skúsenosti napríklad z kultúrnych a spoločenských podujatí, niektorí aj zo zrkadlových cezhraničných projektov a hlavne, sú si jazykovo blízke. Tiež ich spája snaha zvýšiť záujem investorov i podpora lokálnej zamestnanosti. Každá z týchto samospráv má rovnako ďaleko od svojho hlavného mesta, a pritom jej bezprostredným susedom je podobná obec či mesto za hranicami, ktoré má vzdialenosťou bližšie k našim samosprávam ako k svojej metropole. To všetko by mali byť dostatočné garancie toho, že komplexná podpora cezhraničnej spolupráce pomôže takýmto regiónom. Dodnes, na základe dlhoročných skúseností, v nich žijú ľudia v presvedčení, že svojou polohou sú v porovnaní s inými regiónmi v znevýhodnení. Pravda je, že ich potenciál dosiaľ iba drieme. Potrebuje impulzy, ktoré dokážu celé prihraničné územie aktivizovať.
Máme možnosť viac spolupracovať na tom, aby prihraničné regióny získali podporu na užšiu spoluprácu, spoločné investície a koordinovaný rozvoj prihraničia.
Keď si uvedomíme, že Slovensko má v rámci visegrádskej formácie strategickú polohu, keďže sme priamymi susedmi Poľska, Maďarska i Česka a k tomu časť našich samospráv susedí s Ukrajinou, ktorá zažíva turbulencie, ale ponúka perspektívny 45-miliónový trh, mali by sme vykročiť na cestu formulovania agendy municipálnej V4. Napokon, v rovnakom období sa v jednotlivých krajinách Visegrádu transformovala demokracia, otvorený trh a spoločne sa koordinovali aktivity pred vstupom do Európskej únie, na čo nadväzovala aj príprava na predvstupové a následne európske štrukturálne investičné fondy. Okrem toho takmer v rovnakom období sa na platforme V4 realizovali najzásadnejšie reformy samospráv.
So susednými krajinami máme viac spoločného ako minulosť, prípadne stretnutia na úrovni prezidentov, premiérov či sporadické rokovania rezortných ministrov. Máme možnosť viac spolupracovať na tom, aby prihraničné regióny získali podporu na užšiu spoluprácu, spoločné investície, koordinovaný rozvoj prihraničia. V prvom rade je potrebné sústrediť túto agendu pod jednu strechu, lebo dnes sa to rieši čiastkovo v rôznych budovách viacerých ministerstiev. A výsledok poznáme. Úzka spolupráca prinesie aj pridanú hodnotu v tom, že regióny môžu rozvíjať hodnoty zdieľanej samosprávy. Navzájom si môžu vymieňať informácie o príkladoch dobrej praxe. Cennými radami dokážu nastúpiť trend „smart“ regiónov a využijú agendu Green Jobs vo svojom prihraničnom, a teda vidieckom prostredí.
Netreba polemizovať nad tým, do akej miery by sa mali okrajové regióny sústrediť na súčasné eurofondy, ktoré v roku 2020 exspirujú. Na druhej strane je práve táto očakávaná skutočnosť dôvodom na to, aby sa pod tlakom perspektív municipálnej formácie V4 začali diskusie o nastavení eurofondov po skončení terajšieho programového obdobia. Nesmieme pritom zabúdať ani na veľké európske banky, ktorých úvery môžu byť lákavejšie na financovanie zmysluplných cezhraničných projektov ako terajšie päťpercentné spolufinancovanie eurofondov s byrokratickou záťažou a k tomu aj s rizikom ťažko predvídateľných korekcií.
Viac možností na riešenie dlhodobého zlého stavu neexistuje. Pred nami stoja iba dva varianty. Buď zostane všetko po starom a budeme pokračovať vo vývoze peňazí, alebo nastúpi obdobie koordinovaných investícií v prihraničných regiónoch.