Koniec merkelizmu

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhrala nedeľňajšie voľby do spolkového snemu.

28.09.2017 14:00
debata (6)

Pomerne slabý výsledok konzervatívcov však znamená koniec fungovania politických pravidiel, ktoré najvplyvnejšia žena na svete presadila počas posledných dvanástich rokov.

Prvé z nich znie, že Merkelová vždy vedela oslabiť svojich koaličných partnerov tak, že strácali podporu voličov. V prípade sociálnych demokratov sme mohli sledovať dlhoročný pokles popularity. Liberáli zase pred tým, ako v nedeľu dosiahli jeden z najlepších výsledkov v histórii svojej strany, strávili štyri roky mimo parlamentu.

Problém je v tom, že Merkelová má pred sebou veľmi náročné rokovania o novej nemeckej vláde. Nikto nechce spolupracovať s takýmto „vysávačom nápadov", ako povedal kancelárkin súper Martin Schulz v mene sociálnych demokratov.

Sama Merkelová by však najradšej pokračovala v ďalšej čierno-červenej koalícii. Podľa počtu mandátov môže spolupracovať aj s liberálmi a so Zelenými. Kancelárka však nemá záujem o prepísanie takzvaného obratu v oblasti energetiky, ktorým v roku 2011 reagovala na haváriu jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime a vyhlásila odstavenie nemeckých jadrových reaktorov v dlhodobom horizonte, a práve Zelení sa dožadujú výraznejšej podpory obnoviteľných zdrojov energie. Okrem toho by Merkelová potrebovala partnerov s dlhoročným skúsenosťami v parlamente, tie však liberáli momentálne nevedia ponúknuť.

Druhé Merkelovej pravidlo znie, že vykonáva politiku, „ktorá je bez alternatív“. Takéto poňatie politiky sa často podobalo na zbavenie svojprávnosti nielen ostatných strán, ale aj protivníkov z vlastných straníckych radov. Merkelová sa v prvých rokoch svojej vlády zbavila množstva nechcených konzervatívnych kritikov. V posledných štyroch rokoch sa aj pre mocenské pomery v parlamente sústredila na to, aby reprezentanti mimokoaličných strán nemali skutočné možnosti zamiešať sa do procesu politického rozhodnutia.

V tejto situácii je podstatné to, že Merkelová ako kancelárka síce neskončila, ale merkelizmus ako nemecké vyloženie demokracie však áno.

Vyzerá to tak, akoby Merkelová narýchlo nenašla vhodného koaličného partnera, lebo zatiaľ nikto nedáva najavo skutočný záujem o spoluprácu. Pritom nejde o to, že by ostatné strany nemali záujem byť v koalícii, ale o to, že sa boja príliš silnej kancelárky.

Problémom je aj to, že možní Merkelovej partneri nemajú témy, ktoré sú vhodné na výkon vo vláde. Tým by sa na strane kancelárky nevedeli profilovať ako skutočná alternatíva alebo aspoň cenný doplnok jej politiky. Takto by nepriamo dávali za pravdu strane Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland, AfD), ktorá práve vyčíta tradičným politickým silám, že nemajú koncepcie vhodné na riešenie medzinárodných kríz.

Netreba sa však výlučne sústrediť na volebné úspechy populistov z radov AfD, ktorí sa stali najsilnejšou silou po konzervatívcoch a sociálnych demokratoch. V tejto situácii je podstatné to, že Merkelová ako kancelárka síce neskončila, ale merkelizmus ako nemecké vyloženie demokracie áno.

V tom spočíva obrovská výzva nielen pre Nemcov. Oni si budú musieť nájsť koncepciu na zachovanie vnútornej stability aj vonkajšej spoľahlivosti bez Merkelovej. To nebude samozrejmosťou predovšetkým preto, že okrem kancelárky nikto nemá chuť prezvať vládnu zodpovednosť ani na národnej úrovní.

Koniec Merkelovej éry, ktorý zažijeme v nasledujúcich štyroch rokoch, môže znamenať aj posun mocenských pomerov v Európe ako celku. Preto bude treba, aby sa Merkelová o svoje politické dedičstvo podelila najmä s dôveryhodnými partnermi v Európe.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Angela Merkelová