Dva neúspechy maďarskej diplomacie

29.09.2017 12:00

Jesenná medzinárodnopolitická sezóna sa pre Maďarsko nezačala práve najlepšie. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó musel aj na terajšom zasadnutí Valného zhromaždenia (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku intenzívne lobovať v prospech maďarskej menšiny na Ukrajine a v Rumunsku.

Príliš jednostranný, zúžený prístup vlády Viktora Orbána a jeho strany Fidesz k menšinovej problematike vo dvoch štátoch susediacich s Maďarskom však dopredu naznačoval neúspech.

Ten sa skutočne dostavil v týchto dňoch po tom, čo prezident Ukrajiny Petro Porošenko podpísal nový jazykový zákon, ktorý umožňuje výučbu v jazyku menšín len do štvrtého ročníka tamojších základných škôl. V Rumunsku zasa došlo de facto k zrušeniu maďarského katolíckeho gymnázia napriek tomu, že maďarská diplomacia už dlhé týždne lobovala za jeho zachovanie.

Ako uviedol v utorok predseda Maďarského kultúrneho zväzu Podkarpatska (MKZP) a poslanec ukrajinského parlamentu László Breznovich v budapeštianskom Kossuth Rádió, jeho organizácia sa mieni obrátiť so žiadosťou o pomoc na ukrajinského ombudsmana, ukrajinský ústavný súd, Európsky parlament, Radu Európy a Benátsku komisiu. Táto kauza je teda zatiaľ jednoznačnou prehrou maďarskej diplomacie v otázke postavenia menšín na Ukrajine.

Nikto by nemohol byť prekvapený, ak by postup vlád Ukrajiny a Rumunska mohol byť vnímaný aj ako signál kritiky na prehnané nadbiehanie maďarskej diplomacie voči Rusku.

Napriek intenzívnemu lobingu maďarská diplomacia zatiaľ ťahá za kratší koniec aj v prípade zrušenia maďarského katolíckeho gymnázia v Tirgu Mureš. V tejto kauze došlo minulý týždeň aj k telefonickému rozhovoru medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a predsedom vládnej Sociálnodemokra­tickej strany Rumunska Mirceom Draghneom. Ten údajne maďarskej strane prisľúbil, že rumunská sociálnodemokra­tická vláda urobí všetko pre znovuotvorenie uvedeného katolíckeho gymnázia od začiatku budúceho školského roku.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa následne hneď poponáhľal informovať verejnosť, že na základe spomínaného prísľubu rumunskej strany Maďarsko už nebude uplatňovať hrozbu veta v otázke prijatia Rumunska za členskú krajinu OECD. Podľa môjho názoru sa tak dopustil chyby, lebo sa príliš unáhlili. September 2018 je totiž ešte ďaleko, a preto môže vzniknúť aj množstvo komplikácií, ktoré by prísľub rumunskej strany mohli anulovať a vzťahy.
ktoré sú dnes relatívne priateľské, môžu mať o rok úplne inú podobu. Stačí poukázať na turbulentnú politickú situáciu v Rumunsku, ktorá si po parlamentných voľbách vyžiadala už viacero závažných politických zmien vo vedení tamojšej vlády.

Politické krízové momenty môžu pre rumunskú vládu aj v budúcnosti ľahko poslúžiť ako zámienka na nedodržanie svojho sľubu. O to viac, že ten údajný prísľub poskytol len funkcionár vládnej Sociálnodemokra­tickej strany a nie člen aktuálnej rumunskej vlády. Citované unáhlené vyhlásenie šéfa ministerstva zahraničných vecí Maďarska Pétera Szijjártóa je možné pripísať jeho mladému veku a nedostatku pracovných a politických skúseností. Je pravdepodobné, že jeho predchodca na poste maďarského ministra zahraničných vecí János Martonyi by sa takejto školáckej chyby vyvaroval.

Popri týchto bilaterálnych problémoch ešte viac otázok vyvoláva postup maďarskej diplomacie voči Ukrajine a Rumunsku pri zohľadnení multilaterálnych súvislostí oboch menšinových káuz. Stačí si položiť obvyklú otázku medzinárodných sporov: Qui prodest? Komu pomáha tvrdošijný postup maďarskej vlády na širšom medzinárodnom poli?

V doterajších zdôvodneniach svojho postupu v otázkach vzťahov Maďarska s Ukrajinou a Rumunskom sa maďarská diplomacia dôsledne vyhýbala úvahám o možnej motivácii dvoch svojich susedných krajín. Z medializovaných informácií vysvitá, že „USA uvítali prijatie nového jazykového zákona na Ukrajine“. Je takisto už dlhší čas známe, že americko-rumunské bilaterálne vzťahy sú aspoň zatiaľ na veľmi dobrej úrovni. Je to teda len číra náhoda, že sa približne v rovnakom čase objavujú problémy Maďarska s Ukrajinou a Rumunskom?

Pri logickej úvahe sa nám ponúka aj jedna možná hypotéza na vysvetlenie neúspechov maďarskej diplomacie so svojimi dvomi susedmi. Nikto by nemohol byť prekvapený, ak by postup vlád Ukrajiny a Rumunska mohol byť vnímaný aj ako signál kritiky na prehnané nadbiehanie maďarskej diplomacie voči Rusku. Stačí si len predstaviť, ako by reagovalo Maďarsko na Ukrajinu a Rumunsko, keby sa títo jeho susedia pretekali v podlízaní voči hypotetickému štátu, ktorý by anektoval časť maďarského územia?

Nie je zanedbateľný ani rizikový politický potenciál, ktorý predstavuje latentná problematika práv národnostných menšín aj pre budúce vzťahy v rámci zoskupenia visegrádskej štvorky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ukrajina #Rumunsko #Péter Szijjártó #Maďarsko #maďarská menšina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk