Vodné pokušenie

, 30.09.2017 10:00

Niet pochýb o tom, že voda je dnes strategickou surovinou a jej cena bude rásť. Hovoria o tom viaceré medzinárodné dokumenty, ako aj slovenský vodný zákon, ktorý NR SR schválila v roku 2004, s doplnkami pred rokom.

V zákone sa priamo píše: „Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva."

Právo na prístup k pitnej vode tiež patrí k základným ľudským právam, toto právo je zakotvené v uznesení, ktoré prijala OSN na svojom 64. valnom zhromaždení v roku 2010. Možno práve preto silnejú hlasy a rôzne podnikateľské tlaky, ktoré by z obchodovania s pitnou vodou rady urobili výnosný biznis. Nakoniec ako sa to stalo aj s inými prírodnými zdrojmi, ktoré sú dnes pre mnohých zdrojom neuveriteľného bohatstva.

Ani zásoby podzemných vôd nie sú totiž nevyčerpateľné, čo dokazujú aj niektoré príklady zo zahraničia.

Príkladom je ropa, o ktorej sa obrazne hovorí, že je krvou civilizácie, bez ropy by súčasná civilizácia skolabovala. Aj preto sa táto prírodná komodita stala obeťou špekulatívneho kapitálu, vydierania a príčinou viacerých vojnových konfliktov. Hrozí niečo podobné aj vode?

Hoci už minimálne množstvo ropy dokáže znečistiť obrovské množstvá pitnej vody – ropa je teda pre čistú vodu smrteľne nebezpečná – oba prírodné zdroje majú k sebe oveľa bližšie, ako si myslíme.

Obe komodity totiž úzko súvisia s klimatickou zmenou: na strane jednej sa spaľovaním ropy do ovzdušia dostáva oxid uhličitý, ktorý zosilňuje prirodzený skleníkový efekt, na strane druhej sú v dôsledku zvyšujúcej sa globálnej teploty obrovské územia Zeme postihované suchom a povodňami.

Je totiž všeobecne známe, čo dokazujú aj meteorologické pozorovania, že klimatická zmena podporuje nerovnomernú priestorovú a časovú distribúciu atmosférických zrážok. Jednoducho povedané, dlhé časové úseky, keď prší málo, sú často vystriedané obdobiami, keď v krátkom časovom intervale spadne veľké množstvo zrážok.

Pôda má však obmedzenú retenčnú kapacitu, a ak prídu prudké prívalové lejaky, veľa vody z krajiny odtečie vodnými tokmi späť do mora. Nakoniec sme sa mohli o tom presvedčiť aj počas tohtoročného mimoriadne teplého leta, keď najväčší objem zrážok spadol počas búrok a prívalových dažďov. Niektoré oblasti na strednom Slovensku tak bujnou zeleňou pripomínali tropický prales, no rovinaté oblasti juhozápadného Slovenska a Malých Karpát viac step – tráva bola spálená a lístie na stromoch začalo žltnúť už koncom júla.

Septembrové dažde situáciu síce zlepšili aj v tomto regióne Slovenska, niektoré lokality (týka sa to najmä Záhoria a Malých Karpát) však stále trpia suchom, ktoré je citeľné najmä v hlbších vrstvách pôdy. Podľa informácií z webovej stránky SHMÚ sú na Zahorí lokality, kde sú pôdy v hlbšej vrstve (40–100 cm) nasýtené len do 10 %.

Nízke hodnoty vlahy, pod bodom dostupnosti, sú aj v oblasti Malých Karpát a v západnej časti Podunajskej nížiny. Značná nerovnomernosť v rozložení zrážok sa však prejavuje aj na úrovni priemerných ročných úhrnov zrážok. Príkladom bol rok 2010, ktorý bol najdaždivejším rokom v histórii meteorologických pozorovaní.

No len o rok neskôr bol zaznamenaný najnižší ročný úhrn zrážok, keď v Malých Kosihách na východe Podunajskej nížiny spadlo za celý rok len 262 mm zrážok (priemerný ročný úhrn zrážok je v tejto lokalite okolo 500 mm). Tohtoročné leto zápasili s nedostatkom zrážok aj iné krajiny strednej a južnej Európy, čo spôsobovalo okrem vysychania vodných nádrží a poklesu hladín vodných tokov aj lesné požiare.

Je pravdou, že pokiaľ ide o zásoby podzemných vôd, Slovensko v tomto smere disponuje značným prírodným potenciálom. Je to najmä vďaka našej najväčšej rieke Dunaj, ktorá vodou zásobuje hlavne Žitný ostrov. Veľké zásoby podzemných vôd sa však nachádzajú aj v hlbších útrobách zeme – známa je napríklad oblasť Dobrej Vody v Malých Karpatoch, kde sa nachádza viacero prameňov s veľmi kvalitnou pitnou vodou. Údajne aj tu hľadali geológovia ropu, namiesto nej však vytryskla voda.

Takýchto regiónov máme však na Slovensku viacero (Strážovské vrchy, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránska planina). S viacerými prameňmi sú spojené aj rôzne legendy a „zázračné“ uzdravenia, voda sa teda istým spôsobom stáva aj súčasťou kultúrneho dedičstva. Dôvod navyše, aby sa zachovala aj pre budúce generácie. Ani zásoby podzemných vôd nie sú totiž nevyčerpateľné, čo dokazujú aj niektoré príklady zo zahraničia, kde sa podzemná voda využívala napríklad na ťažobné, priemyselné a poľnohospodár­ske účely.

Aj preto je dnes voda pre viacerých podnikavcov a trhových špekulantov veľkým pokušením. Sú známe rôzne projekty, podľa ktorých by sa mala voda najskôr zachytiť na našom území a potom by sa vodovodmi vyvážala do zahraničia. Kým vybudovanie vodozádržnej infraštruktúry by sa financovalo z verejných zdrojov, zisk z predaja vody do zahraničia by už plynul do privátnych rúk.

Prívlastok „vodná mafia“ je v takomto prípade priliehavý – okradnutý by mal byť opäť občan, ktorý by takýto vodný biznis platil z vlastného vrecka. Teda obchodovanie s vodou by v mnohom začalo pripomínať ropný biznis a voda by sa tak stala obeťou špekulatívneho kapitálu.

Ekonomiku by však mohol podporiť riadený export balenej pitnej vody, ktorý by vytvoril nové pracovné príležitosti. Význam by to malo však len vtedy, ak by aj takéto využívanie vodných zdrojov bolo v rukách národnej ekonomiky a ak by zisk z jej predaja neplynul zahraničným distribútorom, ale zostal by na Slovensku.

Nakoniec najekologickejšia je nebalená pitná voda, bez zbytočného plastového odpadu, ktorý je obrovskou záťažou pre životné prostredie. Starostlivosť o vodu, zachovanie najväčšieho prírodného bohatstva, ktoré Slovensko má, by mala preto zostať prioritou aj pre budúce vlády, čoho základom by mala byť príslušná vodná legislatíva, ktorá by vodu chránila.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#životné prostredie #voda #surovina #strategická surovina #ropa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk