Je prínosom najmä pre lokálny sociálnoekonomický rozvoj a podporu zamestnávania rizikových kategórií v týchto lokalitách.
Oceniť možno, že ide o samostatný zákon, ktorý komplexne definuje zmysel a poslanie sociálnej ekonomiky ako sektora, ktorý prostredníctvom hospodárskych aktivít prináša špecifický sociálny prínos, spätne podporovaný výnosmi z tohto podnikania.
Pozitívny sociálny vplyv sa definuje ako napĺňanie komunitného alebo verejného záujmu v podobe poskytovania všeobecnoprospešných služieb. Zákon upresňuje aj pojem subjekty sociálnej ekonomiky, hlavné kritériá pre vymedzenie sociálneho podniku a jeho kľúčové druhy. Z hľadiska zamerania činnosti definuje osobitne integračný, energetický a sociálny podnik bývania, nevylučuje však ani iné zameranie. Integračný podnik plní sociálne poslanie na základe podpory zamestnávania znevýhodnených alebo zraniteľných osôb na trhu práce.
Pozitívom je, že predlžuje podporovaný pobyt zamestnanca v takomto podniku na dva roky (oproti súčasným sociálnym podnikom podľa zákona o službách zamestnanosti). Skúsenosti so začleňovaním dlhodobo nezamestnaných, predovšetkým tých s kumuláciou sociálnych hendikepov, totiž ukazujú potrebu dlhodobejšej práce s touto kategóriou pracovníkov. No zameranie podnikov iba na funkciu medzitrhu práce môže mať kontraproduktívne účinky – v zaostávajúcich regiónoch môžu paradoxne podkopávať ich udržateľný rozvoj odchodom zapracovaných zamestnancov k lepším príležitostiam na otvorenom trhu práce mimo lokality.
Na stabilný rozvoj sektora nebude postačovať iba zákon či finančné nástroje, ale najmä podpora motivácie, zručností a schopností potenciálnych sociálnych podnikateľov.
Dôležitou súčasťou zákona je stanovenie nástrojov podpory sociálnych podnikov a pravidiel ich využívania. Týka sa najmä zakladania sociálnych podnikov a podpory odbytu ich produktov. Oprávnenie takejto podpory z verejných zdrojov súvisí s obmedzeným prístupom k zdrojom na lokálnej úrovni (osobitne v menších vidieckych sídlach a v zaostávajúcich regiónoch) a zníženej produktivity práce zapojenej znevýhodnenej pracovnej sily. Na druhej strane je na mieste stanoviť mechanizmy na zabezpečenie vnútornej aj vonkajšej kontroly využívania týchto podporných finančných nástrojov, ktorej sa v zákone venuje osobitná pozornosť.
Pre rozvoj sociálneho podnikania je dôležité myslieť aj na podpornú infraštruktúru, orientovanú na poradenskú, metodickú a tréningovú činnosť. Na stabilný rozvoj sektora totiž nebude postačovať iba zákon či finančné nástroje, ale najmä podpora motivácie, zručností a schopností potenciálnych sociálnych podnikateľov. Nová právna norma síce zaväzuje štát poskytovať v každom krajskom meste dostupné bezplatné poradenstvo, ale zatiaľ nešpecifikuje, ako sa to bude realizovať.
Na Slovensku sme v zásade v iniciačnej etape rozvoja sociálnej ekonomiky, ktorá v našej situácii úpadku niektorých regiónov a ich vidieckych sídiel môže byť dobrým nástrojom pre udržateľný miestny rozvoj. Ten podporí rozvojové možnosti a perspektívu aj týchto častí našej krajiny. Zákon by preto nemal len reglementovať pravidlá pre potenciálnych realizátorov, ale v prvom rade otvárať priestor pre takéto iniciatívy a motivovať široké spektrum subjektov na zapojenie sa do aktivít so spoločenskoprospešným efektom. Dúfajme, že jeho výsledná podoba na konci legislatívneho procesu bude pre takúto podporu priaznivá.