Laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu, presnejšie povedané Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, sa tohto roku stal Richard H. Thaler, ktorý dlhodobo pôsobí na Univerzite v Chicagu. Je to za jeho vklad do rozvoja behaviorálnej ekonómie.
Ako slovo „behaviorálna“ preložiť do normálneho slovenského jazyka? Pochádza z angličtiny behaviour – správanie. Čo má s tým spoločné ekonomika? Veľa pedagógov, ktorí vyučujú ekonómiu, často nevie založiť obchodnú spoločnosť, ani nepozná relatívne staré, no pre nich nepoznané teoretické školy. Platí staré známe, kto tomu nerozumie, ten to vyučuje.
Behaviorizmus ako jeden zo smerov psychológie založil v roku 1913 Američan John Boroadus Watson. Ten popieral vedomie ako predmet vedeckého výskumu a redukoval psychické javy na rozličné formy správania, ktoré vnímal ako súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia.
Keď sa priamo sledovali spojitosti stimulov a reakcií (reflexov), behaviorizmus priviedol psychológov ku skúmaniu zvykov, učenia, skúseností a bol protikladom psychológie asociácií či psychoanalýzy. Behavioristi využívajú dva základné smery skúmania správania: uskutočnenie experimentov v laboratóriách a pozorovanie ľudí v podmienkach, ktoré sú pre nich prirodzené.
Väčšina slovenských učebníc, ktoré sú 386. verziou základnej učebnice Paula Samuelsona a Wiliama Nordhausa, tvrdí, že ekonomickí hráči sa správajú racionálne. Znamená to, že človek príde do obchodu a kúpi si to najlacnejšie. To, čo sa v spráchnivených učebniciach považuje za svätú pravdu, v živote funguje úplne inak. Ľudia si kupujú tovary na základe emócií, ktoré spolu s pocitmi nemajú nič spoločné s racionálnym rozhodovaním.
Predchodkyňou behaviorálnych financií je psychologická teória neurčitosti, ktorá sa aktívne rozvíjala v USA v polovici 50. rokov minulého storočia. Najprv sa psychológovia sústredili na tzv. rizikové povolania. V 60. a začiatkom 70. rokov na ňu nadviazali výskumy rozvíjajúce prospektovú teóriu, teda teóriu výberu nahradzujúcu teóriu očakávaného úžitku, ktorú podporovala agentúra Ministerstva obrany USA – DARPA. Tá kedysi podporila prvé výskumy internetu.
Finančné rozhodnutia sa dajú lepšie vysvetliť na základe modelov, v ktorých všetci účastníci nie sú úplne racionálni.
Koncom 60. rokov psychológovia začali skúmať profesie, ktoré sú spojené s finančnými rizikom. V Journal of Applied Psychology roku 1969 zverejnili prácu amerického psychológa Paula Slovica a potom výsledky jeho výskumov boli zverejnené v časopise Journal of Finance v roku 1972. Odvtedy sa začalo priame skúmanie vzájomného pôsobenia financií a psychológie. V roku 1970 psychológovia Amos Tversky a Daniel Kahneman zverejnili dva články, ktoré priamo iniciovali rozvoj behaviorálnych financií. Článok oboch autorov Prospektová teória: Analýza rozhodovania pri riziku z roku 1979 dodnes zostáva najcitovanejším článkom spomedzi všetkých, ktoré zverejnili v časopise Econometrica.
Tradičný smer teórie financií sa zakladá na tom, že indivíduá (alebo reprezentatívni agenti) sú úplne racionálni. Ako racionálnosť sa vnímajú dve kritériá. Po prvé, ak ľudia získavajú novú informáciu, správajú sa racionálne a inkorporujú ju do svojich predstáv. Po druhé, na základe svojich predstáv prijímajú normatívne správne rozhodnutia, teda vnútorne neprotichodné rozhodnutia, ktoré zodpovedajú subjektívne očakávanému úžitku.
Behaviorálny smer financií tvrdí, že finančné rozhodnutia sa dajú lepšie vysvetliť na základe modelov, v ktorých všetci účastníci nie sú úplne racionálni. Behaviorálna teória sa zrieka postulátov individuálnej racionálnosti. Jednotlivci si nie celkom osvojujú novú informáciu a v súlade s pravidlom anglického teológa a filozofa z 18. storočia Thomasa Bayesa môžu prijímať normatívne nepoužiteľné rozhodnutia, ktoré porušujú teóriu očakávanej užitočnosti. Bayesova teoréma je jedna zo základných poučiek elementárnej teórie pravdepodobnosti, ktorá určuje pravdepodobnosť určitej udalosti, keď je na základe pozorovania dostupná len čiastočná informácia o udalostiach. Inak povedané, podľa vzorca sa dá presnejšie vypočítať pravdepodobnosť, ak berieme do úvahy skôr dostupnú informáciu, ale aj údaje nových pozorovaní. Okrem toho väčšina modelov vytvárania cien finančných aktív sa zakladá na teórii racionálnych očakávaní, vďaka ktorej majú indivíduá nielen individuálnu racionálnosť, ale aj správne predstavy.Financie, psychológia a emócie sú neoddeliteľnou stránkou ekonómie a súčasne aj reálnej ekonomiky. Tento fakt by sa mal poriadne premietnuť do kníh, ktoré sa ako základná strava ponúkajú študentom vysokých škôl s katedrami či fakultami ekonómie. Znamená to, že ľudia majú radi, že ich niekto niečím „opantá“. Politické myšlienky sú tovar. Niekto o sebe tvrdí, že je poctivý. Po čase sa ukáže, že je ako každý iný – poctivý podvodník. Takých máme aj na Slovensku medzi politikmi viac ako dosť.