História Unesca je nesmierne úspešným príbehom. Rozvoj obchodu v 19. storočí si vyžiadal vznik dovtedy neznámeho prvku medzinárodných vzťahov – medzinárodnej organizácie. Medzinárodná telegrafná, dnes telekomunikačná únia či Metrická konvencia boli založené s cieľom presadzovať medzinárodné štandardy v meraní a komunikácii. Medzivojnová Liga národov a mnohé regionálne združenia mali zase usporiadať vzťahy medzi štátmi tak, aby bolo možné vyhnúť sa vojne. A povojnová éra priniesla rozmach organizácií, ktoré podporovali medzinárodný hospodársky rozvoj.
Unesco, založené hneď po druhej svetovej vojne ako jedna z prvých organizácií OSN, však dostalo do vienka poslanie zamerané na rozvoj vzdelania a kultúry, ktoré je jedinečnejšie ako pri všetkých iných veľkých medzinárodných inštitúciách. Aj keď ho založili ako iniciatívu ministrov školstva, napokon sa vo svetovom povedomí najviac zapísalo ako ochranca svetových pamiatok. Tým dáva zaregistrovaním na svojom zozname svetového dedičstva rešpektovanú ochrannú značku.
No jeho záber bol vždy oveľa širší. Spomeňme medzivládnu konferenciu, ktorá viedla k založeniu Európskej organizácie pre nukleárny výskum (CERN), Biosférický program z roku 1968 či vplyvnú MacBrideovú správu o stave svetového mediálneho prostredia z roku 1980. Stalo sa tiež významným ochrancom ohrozených jazykov, svetových vodných zdrojov prostredníctvom Hydrologického programu.
Organizácia má stále veľký potenciál. Môže sa stať platformou na prijímanie štandardov v oblasti vedeckých publikácií. Pokiaľ ide o školstvo, môže tvoriť protiváhu inej organizácii sídliacej v Paríži – OECD, ktorej medzinárodné testovanie PISA sa zameriava veľmi úzko na kompetencie riešiť úlohy. Unesco môže byť platformou na zdôrazňovanie širších aspektov vzdelávania.
Pre Washington sa stalo červeným súknom prijatie Palestíny za plného člena organizácie, vláda USA stopla svoje členské príspevky.
Šťastným bolo umiestnenie centrály organizácie do mesta nad Seinou, kde sa o ňu Francúzi vždy náležite starali. Sídli v krásnom komplexe v úplnom centre Paríža. Lenže na rozdiel od materskej OSN, ktorej dominujú stáli členovia Bezpečnostnej rady, začali Američania a Európania Unesco vnímať ako medzinárodné združenie, ktoré sa dostalo pod neprimeraný africký a ázijský vplyv. Pre Washington sa potom stalo červeným súknom prijatie Palestíny za plného člena organizácie. Americká vláda stopla svoje členské príspevky, ktoré predstavovali 22 percent jeho celkového rozpočtu.
Iróniou je, že aj vďaka tomu sa Unesco dostalo viac pod arabský vplyv. Ropné štáty si kupujú značku finančne vychudnutej organizácie tým, že prispievajú na rozličné iniciatívy, cez ktoré si potom robia PR. Počas môjho pôsobenia na ministerskej konferencii organizácie aj mňa zarazilo, ako naokolo ležia publikácie o arabských krajinách.
Doterajšia generálna riaditeľka Irina Bokovová odchádza vyprevádzaná škandálom svojho muža, ktorý ako konzultant dostal pol milióna eur od firiem prepojených na rodinu autoritárskeho prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva. Napriek všetkému bola skúsenou diplomatkou, ktorá Unescu dávala viditeľnú tvár.
Čo bude ďalej, ťažko povedať. Organizácia bojujúca proti rozličným formám kultúrneho ohrozenia sa dnes sama ocitla trochu v ohrození.