To je však momentálne jediná istá vec týkajúca sa budúcich mocenských pomerov vo Viedni. Pre zdĺhavé spočítavanie korešpondenčných hlasovacích lístkov sa definitívny výsledok volieb dozvieme až zajtra.
Napriek tomu sa už samozrejme špekuluje o tom, komu sa podarí presadiť pri rokovaniach o zostavení novej vlády. Kurzova ÖVP síce získala najviac hlasov, no na to, aby mala väčšinu v parlamente, bude potrebovať partnera. S tým rátajú predstavitelia tradičných politických strán. Podľa nich ide o to, či dezignovaný premiér bude chcieť pokračovať vo veľkej koalícii so sociálnymi demokratmi alebo uprednostní spoluprácu s pravicovými populistami z FPÖ (Slobodná strana Rakúska). Tí sú pre pomerne vysoký počet získaných hlasov zatiaľ považovaní za jazýček na váhach, ktorý rozhodne o novom predsedovi vlády.
Kurz bude môcť vďaka svojmu veku bodovať aj u tých, čo ho doteraz nebrali celkom vážne. Pokiaľ sa mu nepodarí uskutočniť sľubované zmeny, nik sa nad tým nebude pohoršovať.
Doterajší minister zahraničných vecí si však chce vyskúšať iné riešenie. V pondelok verejne uvažoval o tom, či nevytvorí menšinovú vládu, ktorú by podporovali sociálni demokrati aj slobodní. Menšinový kabinet by v rakúskej politike predstavoval úplné nóvum. Pre takýto model by sa iste našlo viacero argumentov (koniec „večnej“ veľkej koalície, udržanie populistov mimo vlády atď.). No na hlavnú otázku, ktorú si po Kurzovom volebnom úspechu položili mnohí, najmä v zahraničí, či 31-ročný politik vôbec dokáže byť zodpovedným kancelárom, sa ponúka prekvapujúco jednoduchá odpoveď.
Kurz, ktorý sa v roku 2011 stal štátnym tajomníkom pre integráciu prisťahovalcov na ministerstve vnútra, je najdlhšie úradujúcim členom dosluhujúcej vlády. Podľa ústavy kancelár nemá v kabinete výnimočnú pozíciu. Dôsledný pozorovateľ, akým Kurz nepochybne bol, si však dokáže osvojiť fungovanie vládnutia, aby mohol vykonávať funkciu kancelára.
Naopak, Kurz bude môcť vďaka svojmu veku bodovať aj u tých, čo ho doteraz nebrali celkom vážne. A pokiaľ sa mu nepodarí uskutočniť sľubované zmeny, nik sa nad tým nebude veľmi pohoršovať – práve pre jeho mladosť. Na druhej strane, doterajší kancelár Christian Kern za SPÖ a líder pravicových populistov Heinz-Christian Strache budú musieť dokazovať, že k svojim úlohám pristupujú ako zrelí politici.
Okrem toho Kurz sa v posledných mesiacoch rýchlo naučil presadzovať svoje záujmy oproti záujmom všetkých protivníkov. Veď dosiaľ boli poslanci za FPÖ v Národnej rade takmer izolovaní tým, že sa o základných projektoch vôbec nevedeli dohodnúť s predstaviteľmi ostatných strán.
Kurzova pozícia je teda veľmi pohodlná, pretože mnoho jeho straníckych kolegov vie presne, že práve jemu vďačia za politické prežitie. Hlavnou motiváciou najmä mladých voličov konzervatívcov bola totiž túžba po trvalej zmene politického systému, čo má zaručovať osobnosť Sebastiana Kurza. Dezignovaný premiér však bude potrebovať zodpovedných poradcov, aby mu úspechy nestúpli do hlavy a vedel by rozumne upokojovať neprajníkov vo vlastných radoch. Aj keď Kurz zrejme nedokáže presadiť menšinovú vládu, svojimi prejavmi v každom prípade vysiela dôležitý signál do zahraničia. Rakúsko pod jeho vedením nemá záujem napodobňovať politické experimenty v krajinách, ako sú Maďarsko a Poľsko.
Kurz určite má živý záujem o to, aby naša susedná krajina získala badateľný vplyv na rozhodovacie procesy, ktoré sa týkajú celej Európy a medzi ktoré patrí predovšetkým riešenie utečeneckej krízy. Pritom by sa vôbec nechcel ocitnúť na pravicovej bočnej koľaji.