Prakticky každý deň sa rozširuje zoznam žien, ktoré Harvey Weinstein sexuálne obťažoval, pokúšal sa znásilniť či iným spôsobom pred nimi vyjavoval svoje sexistické správanie. Pre mnohé znamenalo ohradenie sa voči jeho excesom a zrejmým trestným činom zásadnú zmenu v ich nastupujúcej kariére. Nemá zmysel pozastavovať sa nad dráhou tých úspešnejších herečiek, ktoré mali nešťastnú skúsenosť zo stretnutia s Weinsteinom z dvoch dôvodov. Po prvé, úspech v Hollywoode je pomerne ťažko skúmateľná kategória. Rád by som túto oblasť ponechal odborníkom. Po druhé, moralizovanie ešte nikdy žiaden problém nevyriešilo.
To však neznamená, že kauza má zostať visieť vo vzduchu nedotknutá a vyšumieť ako mnohé problémy týkajúce sa nerovnomerného platového postavenia hercov a herečiek. Práve preto by zodpovední ľudia, rozumej herečky a herci, režisérky a režiséri a celý filmový priemysel, ako aj verejnosť, nemali podľahnúť emóciám a masívnym kampaniam na sociálnych sieťach. Zachovať chladnú hlavu v tomto prípade neznamená prísť o empatiu. Naopak, ide o jedinú šancu, ako niečo zmeniť.
Aktuálny stav je asi taký, že každá a každý sa k téme vyjadruje. Internetom sa šíri solidárna kampaň #MeToo, odkazujúca na skúsenosť žien, ktoré sa stretli s nejakou formou sexuálneho násilia či ponižujúceho správania. V spleti vyjadrení sa stretávame so zľahčovaním sexuálneho násilia, ako aj mnohými názormi, ktoré sú pod tlakom mediálnej kampane často považované za mizogýnne. Je pomerne problematické odhadnúť, kedy ide o bagatelizovanie a kedy o snahu vyhnúť sa atmosfére honby na čarodejnice, ako sa vyjadril Woody Allen. Potreba poľudštiť násilníka sa objaví vždy. V konečnom dôsledku to však znamená, že aktivizujúce sa obete tentoraz stúpili na otlak Hollywoodu.
Väčšia angažovanosť herečiek a hercov za dosiahnutie lepšieho postavenia žien ich v konečnom dôsledku posilní aj vo vzťahu k produkčným spoločnostiam.
Prípad Harveyho Weinsteina, ktorého okamžite vyhodila dokonca jeho vlastná spoločnosť, má aj inú rovinu. V minulosti sa obvinenia zo sexuálneho obťažovania objavovali najmä v súvislosti s ľuďmi spriaznenými skôr s republikánskym konzervatívnym establišmentom. A zrazu aj liberálny establišment má svojho údajného sexuálneho násilníka. Bolo by pokrytecké považovať ponižovanie žien za výsostnú záležitosť ľudí, ktorých rétorika sa podobá sexistickému slovníku Donalda Trumpa. Problém je prinajmenšom inštitucionálny alebo v širšom kontexte spoločensko-ekonomický.
Hollywood predstavuje mocenský komplex so svojimi viditeľnými a tušenými pravidlami. Ako každá inštitúcia, disponuje istou hierarchiou. To sa odzrkadľuje aj vo výpovediach jednotlivých herečiek, ktoré celé roky mlčali, pretože sa báli konca svojej kariéry. Mnohé výpovede nasvedčujú, že aj keď sa zverili svojmu okoliu, boli „odbité“ odpoveďou, „to je klasický Harvey“. Mnohí analytici a komentátori sa teraz právom pýtajú, ako je možné, že hoci všetci o tom vedeli, nikto si nedovolil verejne vystúpiť a pomenovať konkrétnu osobu a konkrétne činy.
Harvey Weinstein si ako každý obvinený zaslúži spravodlivý súdny proces. No mnohé ženy, ale aj niektorí muži (sic!), sa už vyjadrili, že on nie je jediný producent či režisér, u ktorého sa stretli s neospravedlniteľným správaním. Špecifikom Weinsteinovho medializovaného správania je jeho bezprostredná agresivita a otvorenosť opovrhovania obeťami, ktorých počet denne stúpa. Práve v takomto mediálnom prostredí je nanajvýš potrebné, aby sa celý problém neredukoval na očiernenie len jednej osoby. Na druhej strane, nesmieme pripustiť, aby sa jeho činy zľahčovali len preto, že takéto správanie je bežné.
Celá kauza by mala Hollywood motivovať k zmene paradigmy – ku kritike systémového podriadenia žien násilnému a sexistickému správaniu. Platová nerovnosť nemôže byť len vecou Hollywoodu, ale predmetom spoločenskej diskusie, do ktorej môže centrum západnej komerčnej kinematografie prispieť svojou negatívnou skúsenosťou. Väčšia angažovanosť herečiek a hercov za dosiahnutie lepšieho postavenia žien, predovšetkým na pôde pracovísk či v domácnostiach, ich v konečnom dôsledku posilní aj vo vzťahu k produkčným spoločnostiam. Realizovať angažovaný protest v podmienkach hierarchizovaného Hollywoodu je objektívne náročné, a často môže mať dosah na kariéru umelcov a umelkýň. O to viac je nutné využiť existujúcu kampaň a vyťažiť z nej čo možno najväčší prospech na zlepšenie postavenia žien v spoločnosti.