Aspoň vo dvoch ohľadoch. Po prvé voliči povedali, že chcú, aby krajina bola vedená iným spôsobom. Efektívnym, manažérskym. Po druhé uspeli strany, ktoré sa zasadzujú o zvýšenie úlohy priamej demokracie, čo môže znamenať oslabenie systému zastupiteľskej demokracie.
A teraz sa pozrime na celú vec podrobnejšie. Napriek tomu, že Českej republike sa takmer vo všetkých ohľadoch veľmi darí, mnohí ľudia tento úspech nepociťujú. Možno sa dokonca považujú za obete súčasného režimu. Štandardné politické strany im nedokázali pomôcť, a tak hľadajú oporu niekde inde. Cestu úspechu im ponúkol Andrej Babiš, ktorému uverili jeho príbeh úspešného podnikateľa. Stačí zmeniť pár vecí, riadiť štát ako firmu a ušetrené peniaze dať na zvýšenie dôchodkov, učiteľom, policajtom, armáde i lekárom. Tých pár vecí, ktoré Andrej Babiš sľúbil urobiť, je zrušenie Senátu, krajov a zrejme aj obecných zastupiteľstiev, zníženie počtu ministerstiev, poslancov atď. Štíhly aparát sa bude riadiť ľahko a efektívne. Miliardy korún, ktoré sa získajú, spolu s lepším výberom daní pôjdu tam, kde v spoločnosti chýbajú. Spoločne s ďalšími stranami Babišovo hnutie ANO podporuje priamu demokraciu, takže prijatím zákona o všeobecnom referende môže v presadzovaní svojich záujmov získať na svoju stranu občanov. Veď kto by nehlasoval napríklad za zrušenie podľa mnohých ľudí „nadbytočného“ Senátu?
Týmito voľbami sa uzatvára jedna etapa ponovembrového demokratického vývoja krajiny. Mnohí voliči totiž povedali, že doterajší režim pre nich predstavuje viac chýb než predností.
ANO, ktoré oslovilo takmer každého tretieho voliča, dokázalo poraziť tradičné politické strany, ktoré sa s úspechmi aj neúspechmi podieľali na utváraní ponovembrového vývoja. Stelesnením protestu sú aj ďalšie subjekty, extrémistická Strana priamej demokracie Tomia Okamuru a Piráti. Okamura si vytvoril umelého nepriateľa z Bruselu, Európskej únie a prílivu imigrantov. Bojom s týmto „nebezpečným“ nepriateľom oslovuje obyvateľov najchudobnejších regiónov, menej vzdelaných, nezamestnaných a doterajších stúpencov komunistov. Piráti sú kultivovanejšou verziou protestu, volili ich mladí ľudia, liberáli, ale aj tí, ktorí chceli ísť na voľby, ale nechceli voliť ani pravicu, ani ľavicu. Protestné strany oslovili dohromady o niečo viac ako polovicu voličov.
Týmito voľbami sa končí aj stabilita straníckeho systému. Zvykli sme si na päť parlamentných strán, dnes ich máme deväť. Úplne prepadla ľavica, veď v roku 2006 mali sociálni demokrati s komunistami sto mandátov, dnes ich majú tridsať. K životu sa mierne nadýchla ODS, ale pravica a stred sú rozdrobené. Protibabišovská opozícia je takto veľmi oslabená.
Zostáva rozlúštiť poslednú hádanku. Kto zostaví vládu. ANO sa ocitlo v mimoriadne výhodnom postavení, môže vzniknúť niekoľko koalícií, takže víťaz si bude vyberať, a tým účinne zvyšovať tlak na ostatných. Spolupráci však bráni trestné stíhanie Andreja Babiša (ktoré sa síce znovuzískanou imunitou preruší) a tiež jeho nevyjasnená minulosť v prípade spolupráce s ŠtB. Jeho voličom je to síce ľahostajné, nie však prípadným spojencom. Neodsudzujú ho iba komunisti a Okamurova SPD. S nimi chce však rokovať až ako s poslednými. Nakoniec nemusí vzniknúť vláda koaličná, ale menšinová ANO s podporou týchto dvoch strán. Znamenalo by to však značné ústupky, pravdepodobne aj vo vzťahu k Európskej únii.
Volebné výsledky teda predstavujú totálnu zmenu. Voličov je potrebné rešpektovať, tomu Babišovmu je určite jedno, či zaniknú kraje alebo Senát, hlavne keď pre neho ušetrí peniaze na plat či dôchodok. To je veľký záväzok, pretože súčasný hospodársky rast sa môže kedykoľvek skončiť. V každom prípade sa voľbami uzatvára jedna etapa ponovembrového demokratického vývoja krajiny. Mnohí voliči totiž povedali, že doterajší režim pre nich predstavuje viac chýb než predností.