A je celkom jedno v akej oblasti. Kto z nás nelistoval aspoň raz v živote Guinnessovou knihou všemožných rekordov? A vďaka tomu, že meníme globálne podnebie, svetových rekordov súvisiacich s počasím pribúda doslova ako húb po daždi. Mali by sme im venovať oveľa väčšiu pozornosť ako doteraz.
Čím dlhšie pozorujeme nejaký jav, napríklad teplotu vzduchu alebo intenzitu zrážok, tým sa pravdepodobnosť prekonania rekordu znižuje. V skutočnosti však pozorujeme niečo iné. Dní s rekordne vysokou teplotou rýchlo pribúda a, naopak, dní s rekordne nízkou teplotou ešte rýchlejšie ubúda. Dnes pozorujeme približne 30-násobne viac dní s rekordne vysokou teplotou, ako by to malo byť za normálnych okolností. V mnohých oblastiach sveta takisto pribúda rekordov extrémnych zrážok či, naopak, rekordov sucha. Nemusíte byť štatistik, aby vám bolo jasné, že tri storočné suchá alebo tri päťstoročné záplavy v priebehu 15 rokov sú neobvyklé. Môžeme však zájsť ďalej. Kým teplotu a zrážky meriame nanajvýš 150 rokov, pomerne presné údaje o vývoji koncentrácie CO2 máme za takmer 3 milióny rokov. Jeho hladina nebola v tomto období nikdy tak vysoko ako dnes. A nielen to. Rýchlosť zvyšovania CO2 v posledných dvoch rokoch je takisto rekordná, ako upozorňuje Svetová meteorologická organizácia. V skutočnosti je tento rast najmenej 10-násobne rýchlejší, ako to bolo kedykoľvek za posledných najmenej 65 miliónov rokov. Je to rekord hodný zápisu do Guinnessovej knihy rekordov? Ak áno, potom je každý z nás držiteľom Guinnessovho rekordu.
Ale teraz vážnejšie. Zrejme už ste presýtení rekordmi o najsilnejšom či najdaždivejšom hurikáne, najničivejšom lesnom požiari, o najhoršej veternej kalamite, o rekordnom premnožení medúz či lykožrútov… Budeme sa však musieť pripraviť na ďalšie, skôr nemilé pokračovanie. V tomto prípade totiž nejde o hľadanie senzácií bulvárnymi médiami, ale o každodennú realitu. Realitu, v ktorej sme všetci divákmi a zároveň hráčmi. Realitu, z ktorej sa nedá ujsť tak, že vypneme televízory alebo rádiá. Čo bolo rekordom včera, je dnes normálne a zajtra bude nudné. Je to svet „odvážneho nového normálu“, akoby to možno nazval slávny Aldous Huxley. Známa história už neponúka spoľahlivý návod na spravovanie súčasnosti, a už vôbec nie pre budúcnosť – a zďaleka sa to netýka iba predpovede počasia.
Budeme sa musieť zmeniť my. Dnes je jasné, že vymeniť žiarovky za úsporné LED-ky jednoducho nestačí. Budeme musieť zmeniť pohľad, akým sa dívame na svet.
Ako sa správať v neistej súčasnosti rozporuplného sveta, ktorého budúcnosť je čoraz viac rozmazaná? Veda má istotu s matematickou presnosťou v tom, že rekordov počasia bude viac a viac. Reakcia spoločnosti je však čosi celkom iné. V žiadnom prípade sa nemožno domnievať, že zmenené počasie sa odohráva iba za oknami našich obývačiek, v akýchsi podivných meteorologických staniciach na bratislavskom letisku alebo pri severnom póle. Vždy, keď budete počuť o ďalšom rekorde, bude to signál odvážneho, nového, ale zároveň turbulentného sveta. Signál, na ktorý budú musieť reagovať nielen politici, analytici, obchodníci, poľnohospodári, či nebodaj armády sveta, ale v konečnom dôsledku aj vy.
Príroda svoje zákonitosti nezmení, nech by sme si to priali akokoľvek. Napriek tomu, že nás rekordy podvedome vzrušujú, mali by sme ich skôr vnímať ako výstrahu. Bez ohľadu na to, či ide o úmorné letné horúčavy, alebo príjemné a slnečné babie leto. Budeme sa musieť zmeniť my. Dnes je jasné, že vymeniť žiarovky za úsporné LED-ky jednoducho nestačí. Budeme musieť zmeniť pohľad, akým sa dívame na svet.