Nástup nových tvárí

, 06.11.2017 07:00

Tradične nudné voľby do zastupiteľstiev samosprávnych krajov v priebehu jedinej noci prekreslili politickú mapu Slovenska.

V rukách najsilnejšej politickej strany Smer – sociálna demokracia, tradične dominujúcej aj na postoch „županov“, zrazu zostal iba Nitriansky a Trenčiansky kraj. Pozíciu predsedov opustili politici, ktorí vo funkciách pôsobili od roku 2001, ako napríklad Peter Chudík v Prešove či Tibor Mikuš v Trnave, hoci jeho pôsobenie vo funkcii sa po celý čas zaobišlo bez škandálov. V Košickom kraji bola porážka kandidáta Smeru Richarda Rašiho tesná, ale v Žilinskom, Prešovskom, Trnavskom a napokon svojím spôsobom i v Bratislavskom kraji prehrali jeho nominanti jednoznačne.

Smer a jeho spojenci oslabli aj v zastupiteľstvách. Popri Bratislavskom kraji, kde jeho pozícia je dlhodobo slabšia v porovnaní s pravicovými stranami, v Žilinskom kraji spolu s SNS získali iba 15 kresiel, kým spojená kandidátka pravicových strán o dve kreslá viac. Podobne i v ďalšom regióne niekdajšej silnej podpory, v Prešovskom kraji, Smer a SNS získali dokopy menej kresiel (18) než spojená pravica (21). V Trnavskom kraji získal iba jeden mandát, v Košickom zase rovnaký počet kresiel ako pravica (16), jedno kreslo uhájila SNS a šesť Most-Híd.

Najsilnejšie postavenie v samosprávnych zastupiteľstvách zostáva Smeru v Nitrianskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji. S výnimkou Košického kraja takýto výsledok nemožno považovať za náhodu. Možno konštatovať, že naznačuje trend odklonu voličov od hlavnej vládnej strany, ako sa to prejavilo aj počas volieb do Národnej rady SR v marci 2016.

Voľby priniesli debakel pre neofašistickú Ľudovú stranu Naše Slovensko. Marian Kotleba však dosiahol, že sa spolu so svojou stranou stal hlavnou témou predvolebnej rozpravy. Napriek očakávaniam sa ĽS NS nepresadila v krajských parlamentoch. Voliči nemajú dostatok dôvery v schopnosti jej lokálnych predstaviteľov, Kotleba samotný však ako kandidát na župana získal vyše 23 percent, oproti prieskumom bol úspešnejší aj Milan Uhrík v Nitre.

Smer síce zostáva relevantnou politickou silou, ale už mu nestačí vystupovať iba ako nevyhnutný garant politickej stability.

Výsledky ĽS NS nemusia signalizovať pokles podpory agendy, ktorú presadzuje na celoštátnej úrovni. Treba zohľadniť aj nízku účasť mladých ľudí na regionálnych voľbách. Preto je priskoro hovoriť o tom, že by voľby boli v kontraste s trendom nástupu radikálnej pravice v Európe.

Zemetrasenie sa udialo aj v prostredí maďarskej menšiny. Most-Híd si udržal pozície iba v Košickom a Bratislavskom kraji, kde kandidoval spolu so Smerom. V Banskobystrickom, Trnavskom a Nitrianskom kraji, kde je najvyššia koncentrácia maďarských voličov, ho Strana maďarskej komunity, úzko spolupracujúca s nacionalistickým Fideszom maďarského premiéra Viktora Orbána, doslova prevalcovala. To ukazuje, že bude nevyhnutné venovať oveľa väčšiu pozornosť vývoju politických nálad na južnom Slovensku.

S výnimkou Nitrianskeho kraja získali však najsilnejšie zastúpenie tzv. nezávislí kandidáti. V Košickom kraji je počet zvolených nezávislých takmer rovnaký ako počet poslancov Smeru a spojenej pravice. To signalizuje vysokú nedôveru voličov k politickým stranám, ale aj nestabilitu akejkoľvek väčšiny, ktorá sa bude formovať v krajských zastupiteľstvách. Dá sa konštatovať, že práve tzv. nezávislí poslanci sa neraz správajú najmenej transparentne, čo nevyvoláva optimizmus.

Smer síce zostáva relevantnou politickou silou, no už mu nestačí vystupovať iba ako nevyhnutný garant politickej stability. Napriek relatívnej sile mu môže hroziť marginalizácia. Bol si nadmieru istý svojou podporou, ale napríklad porážke jeho kandidáta v Žilinskom kraji Juraja Blanára nezabránilo ani osobné zapojenie sa premiéra Roberta Fica do kampane. Napriek poklesu nezamestnanosti a pomerne slušným ekonomickým výsledkom voličov asi zmobilizovali korupčné kauzy. Smeru nepomohol ani únik dopredu, napríklad zatknutím Pavla Ruska či zrušením Mečiarových amnestií.

Po viac než desaťročnej dominancii na celoštátnej úrovni a pätnásťročnej dominancii v krajoch sú kandidáti Smeru jednoducho opozeraní, pričom je zrejmé, že Fico nerád robí zásadné personálne zmeny v strane. Smer porazili „nové tváre“, hoci pred rokmi vznikol práve s ambíciou dostať ich do politiky. Strane sa vypomstilo i zrušenie druhého kola volieb, kde by mohla voličov mobilizovať proti pravici. Tá pritom po dlhom období vlády Smeru otvára niektoré ľavicové témy a paradoxne uspela v krajoch, kde výsledky pozitívnej dynamiky ekonomického vývoja pociťujú najmenej.

Na druhej strane spojená pravica síce presadila, s výnimkou liberálneho Juraja Drobu v Bratislave, na čelo krajov konzervatívnych kandidátov, tí však nemajú stabilné stranícke zázemie. Nemožno zaň považovať marginálne KDH ani stranu OĽaNO s ohľadom na absenciu regionálnych štruktúr a členskej základne. Jej fragmentácia a euroskepticizmus však naznačujú, že napriek únave zo Smeru nemusí predstavovať alternatívu schopnú garantovať vnútropolitickú i medzinárodnú stabilitu Slovenska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby do VÚC 2017
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Zimona 5 Rose pink

Zimona 5 Rose pink

23,99
Amore Ľalia Pink

Amore Ľalia Pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk