Kompetencie samosprávnych orgánov majú limity. Ich život sa nespája s toľkými ideovými spormi ako celoštátny parlament volený spravidla dvojnásobným počtom občanov. Jednoznačné predpovede o nasledujúcich rokoch vývoja na Slovensku sú preto predčasné a zavádzajúce. Napriek tomu sčítanie hlasov očividne ukazuje na výrazný trend na regionálnej aj celoštátnej úrovni. Na tom nič nemení, že víťazmi sa dnes cíti príliš veľa subjektov a porazenými príliš málo.
Nárast počtu nezávislých poslancov svedčí o pokračujúcom poklese vplyvu nielen tradičných politických strán, ale aj strán ako takých, na ktorých stojí model demokratických politických systémov v Európe. Uvoľnený priestor na starom kontinente zapĺňa kdekto: populisti, radikálna pravica a biznis strany jedného muža. Táto tendencia trápi mnohých. Neprejavuje sa citeľne vo všetkých štátoch, teda nie je nevyhnutná, a preto sa dá proti nej brániť.
Vysoký biznis založený na investíciách a očakávanom zisku pomáha politickým hnutiam a stranám pri štarte, ale stáva sa neskôr príťažou.
Populizmu sa darí často bez väčšej námahy tam, kde mnohé tváre a ich zastrešujúce štandardné inštitúcie strácajú popularitu. Radikálna pravica sa na rozdiel od predchádzajúcich desaťročí naučila loviť i v ľavicových vodách. Európska ľavica neponúka oživujúce a zrozumiteľné vízie, stráca pozície, no nie v prospech štandardnej pravice.
Politickí lídri, ktorí prišli z podnikateľskej sféry, dosahujú neraz úspech, lebo vedia presvedčiť občanov a vlastne aj svojich zákazníkov, že sú akcieschopnejší ako duchovne vyparujúce sa a ťažkopádne strany. Tu však nastáva problém. Biznis nepozná demokraciu, v tom lepšom prípade osvietenskú autokraciu. Zakladá sa na úsilí o individuálny, maximálne skupinový zisk. Nepotrebuje si všímať celospoločenské blaho.
Biznis má výborný nos na slabiny politického systému, neopiera sa o hlbokú ideové hodnoty, býva mimoriadne flexibilný a vie sa pridať, ak mu to vyhovuje, k rozličným smerom. Vo fungujúcej občianskej spoločnosti, ktorej u nás niet, naráža na dosť inštitúcií brzdiacich jeho snahu o monopolnú dominanciu.
Pred vládou oligarchie varovali mnohí už v antike, napríklad Platón a Aristoteles. Vysoký biznis založený na investíciách a očakávanom zisku pomáha hnutiam a stranám pri štarte, ale stáva sa neskôr veľkou príťažou. Z pomocníka sa stáva škodca. S ním spojený klientelizmus, korupcia a lobizmus narúšajú férovú súťaž – ekonomickú aj politickú. Pripomína to doping v športovom zápolení. A tak strácajú štáty, občania, strany bez ohľadu na ideové zameranie, no aj féroví podnikatelia, ktorí sú sankcionovaní za slušnosť a dodržiavanie pravidiel.
Nielen na Slovensku vstupujú oligarchovia do politiky, aby z lenivosti vykročili na ľahšie cestičky k hospodárskemu zisku. Skutočné i zdanlivé koketovanie s nimi škodí z dlhodobého hľadiska každému, ale najviac narúša identitu ľavice, ktorá sa historicky formovala ako ich protiváha.
Smer-SD, stále najvplyvnejšia politická strana s najpočetnejšou členskou základňou, stráca volebné zázemie, lebo sa k spomínaným otázkam zásadne nepostavil. Stratil aj Most-Híd. Posilnila sa SNS, hoci jej výsledok je skromný. OĽaNO naproti tomu sa ukázalo ako najefektívnejšie. Možno mať akékoľvek výhrady voči známemu kvartetu, ktoré z vecného hľadiska určite nepredstavuje stranu, no nedá sa poprieť fakt, že našlo lepších kandidátov na župana ako početné zoskupenia. SaS mimo hlavného mesta nezažiarila a kollárovci prepadli.
Očakávanie kotlebovcov sa nenaplnilo, ale výsledky opticky klamú. Väčšinový volebný systém, a nie zásadný odliv voličov spôsobil, že dosiahli iba dvoch regionálnych poslancov. Radovať sa môžu dva mimoparlamentné subjekty – SMK a oživujúce sa KDH.
Nárast účasti voličov na necelých tridsať percent (čo je dvaapolkrát viac ako pri eurovoľbách) vyvoláva neopodstatnené uspokojenie a mizivú sebareflexiu. Drvivá väčšina občanov regionálne voľby naďalej ignoruje. A to nie je dobrý signál pre demokraciu.
Nešťastne nakreslené vyššie územné celky si mnohí dodnes neosvojili. Už dávno nastala doba, aby sme nielen zmenili ich málo presvedčivý názov, hranice, a najmä počet. A to napriek tomu, že za šestnásť rokov sa v nich vykonal kus užitočnej práce.
Vôbec nie je dôležité, či volíme župana v jednom, alebo vo dvoch kolách, veď obidva postupy sú rovnako demokratické. Ide o to, aby zmena pravidiel volebnej súťaže nastala čo najskôr, nie ako dosiaľ. Volebný rok 2022 nie je až tak ďaleko pred nami, ako sa zdá.
Regionálne voľby, v ktorých si všímame viac osoby ako politické strany, sa ťažšie prognózujú ako celoštátne založené na pomernom princípe. Zverejňované odhady sa líšili od skutočnosti viac než dosť. Tu neobstojí fakt o dvojtýždňovom moratóriu. Dôveryhodnosť výskumných tímov očividne prehrala. Občan bol postavený pred mylné informácie, čo popularite volieb neprospelo.