Cena za európske jadro

20.11.2017 09:00

Predseda vlády Robert Fico vytýčil nový cieľ: „Ak sa Slovensko nestane súčasťou európskeho jadra, ktoré sa integruje rýchlejšie, zostane odstavené v depe na druhej koľaji.“

Po vstupe do EÚ a eurozóny teraz do jadra? Na rozdiel od prvých dvoch v treťom prípade nie je nič isté. Bude či nebude jadro? S vehemenciou ho presadzuje francúzsky prezident Emmanuel Macron, dokonca nad rámec jeho návrhov Španielsko.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová je v tejto veci rezervovaná. Zdá sa, že Európska komisia je proti. Odmieta Macronovu predstavu hlbšej ekonomickej a sociálnej integrácie v eurozóne. Jej predseda Jean-Claude Juncker v Správe o stave Európskej únie z 13. septembra medzi piatimi prioritami jadro EÚ ani nespomenul. Hovoril však o budovaní energetickej, obrannej, kapitálovej, bankovej a digitálnej únie otvorenej jej každej členskej krajine. Inými slovami, komisia sa stavia proti vytváraniu exkluzívneho klubu. Má na to dobré dôvody. Uvidíme, s akými reformnými návrhmi príde 6. decembra.

Sociálna únia v nedohľadne

Medzi päť únií Junckera sa sociálna únia, o ktorú sa zasadzujú európski socialisti, nezmestila. Sociálna politika ešte stále ostáva v kompetencii jednotlivých štátov, európske rozhodovanie je v tomto smere limitované. Novembrový summit má rokovať o Európskom pilieri sociálnych práv. Pre Francúzsko a viaceré iné „staré“ štáty EÚ je dôležitá smernica o vysielaných pracovníkoch ako nástroj proti sociálnemu a mzdovému dumpingu u nich doma. Iné európske riešenia ako poistenie v nezamestnanosti, koncept minimálnej mzdy a podobne sú zatiaľ v ofsajde.

Má verejnosť akceptovať obrovské výdavky na modernizáciu slovenskej armády ako priepustku na vstup do jadra EÚ?

Naopak, komisia tlačí na to, aby sa fiškálna zmluva stala súčasťou Európskej zmluvy. Zdôvodňovanie tohto kroku posilňovaním demokracie a zabezpečením dohľadu europarlamentu nad jej dodržiavaním je na prvý pohľad presvedčivé. Dôsledkom bude však faktická nemeniteľnosť fiškálnej zmluvy. Zaväzuje ruky vládam v riešení skrytých dlhov, ktoré bývajú neraz väčšie ako dlhy ostro sledované trhmi. Tej zmluvy, ktorá preniesla – v terminológii nemeckého sociológa Wolfganga Streecka – takmer všetku ťarchu z Marktvolku, teda z ľudu trhového, na Staatsvolk – na ľud verejný.

Európska komisia ani prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi, ktorého zásluhu o záchranu eurozóny nemožno uprieť, ale hovoriť o otázkach nad rámec svojich kompetencií by nemal, sa zasadzujú za reformy pracovného trhu. Reformy, ktoré majú na mysli, sa prijímajú spravidla v neprospech zamestnanca. Je otázne, či im Európsky pilier sociálnych práv dokáže dať iný obsah.

Rozličné výdavky na armádu

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok údajne vyhlásil, že európske jadro sa bude formovať okolo obrany. Premiér Fico k jadru EÚ dodáva: „Budú to aj významné rozhodnutia, ktoré sa budú týkať aj obrany a bezpečnosti, kde sa bude možno integrácia prejavovať v intenzívnejšej spolupráci krajín, pokiaľ ide o zbrojné výdavky na obranu.“ Povedať, ako by sa mala armáda modernizovať, prislúcha expertom, koľko a za aký čas na to treba dať finančné prostriedky v mierových časoch zase politikom. Výdavky, ktoré sa avizujú vynaložiť na modernizáciu bojovej pripravenosti armády, sú obrovské. Má ich verejnosť akceptovať ako priepustku na vstup do jadra?

Pred niekoľkými dňami sa dvadsaťtri štátov rozhodlo pristúpiť k posilnenej európskej spolupráci v obrane známej pod skratkou PESCO. Všetky sú členmi NATO. Ich výška výdavkov na obranu v percentách HDP bola vlani rozličná. Od najnižších 0,44 percenta (Luxembursko), 0,85 (Belgicko) či 0,91 (Španielsko) až po USA, ktoré vydávajú na obranu najviac, 3,61 percenta HDP. Značné rozdiely sú výsledkom nielen sily ekonomiky, ale aj preferencií toho-ktorého štátu.

Pri obmedzených zdrojoch rozhodovanie o výdavkoch je vždy rozhodovaním o prerozdeľovaní od niekoho a niečoho k niekomu a niečomu. Výnimkou nie je ani na Slovensku plánovaný výdavok 1,2 miliardy eur na nákup bojových vozidiel pechoty v dohľadnom čase… Obmäkčiť verejnosť víziou, ako modernizácia našej armády bude príležitosťou pre domáci zbrojársky priemysel a nové pracovné príležitosti, je sotva uveriteľné. Ten po roku 1989 skolaboval a za 28 rokov sa z pádu nepozbieral.

Bezpečnosť, ale pre koho?

Podľa článku 5 Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky medzi základné záujmy patrí „bezpečnosť všetkých jej občanov a obyvateľov vrátane ochrany života a zdravia, individuálnych ľudských práv a občianskych slobôd“. Ak by to malo platiť, potom treba nastoliť otázku, či nie je väčším bezpečnostným rizikom, na ktoré treba vynaložiť prednostne viac peňazí ako na iné riziká, napríklad úroveň zdravotníctva (nie je dostatočnou zárukou ochrany zdravia) či školstva (nevytvára najlepšie podmienky na realizáciu práv človeka).

A čo tak možné riziko po odchode 30 špičkových zamestnancov z Jaslovských Bohuníc pre neuspokojené mzdové požiadavky? Tie nepresahujú mesačne niekoľko stovák eur. Štát je v nich, respektíve v akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne, ešte stále – i keď minoritným – vlastníkom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

19,99
Flower pot rose powder pink S

Flower pot rose powder pink S

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk