V duchu centralizmu

, 21.11.2017 08:00

Strana Sloboda a Solidarita uplynulý týždeň predstavila svoju „rómsku reformu“ respektíve reformu pre sociálne vylúčené spoločenstvá. Tie chce definovať zákonom a riešenia prijímať na úrovni ministerstva.

Autorkou je podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová. Materiál navrhuje veľa opatrení, s niektorými by sa aj dalo súhlasiť, no diskutabilný je princíp centralizácie riešení a paternalizmus.

Za vlády Ivety Radičovej ministerstvo práce práve pod vedením štátnej tajomníčky Nicholsonovej chystalo legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. Vtedy sa uvažovalo o jeho teritoriálnom vymedzení na jednotky nižšie ako obce. Išlo by o značne neštandardné riešenie a opatrenia, ktoré by sa realizovali smerom k týmto spoločenstvám, by narážali na nerovný prístup vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu.

Všetci starostovia, inovátori, ktorí majú za sebou prospešné projekty v integrácii Rómov, sa zhodnú na tom, že každá lokalita je iná a vyžaduje si iné riešenia.

Teraz predstavená reforma oprášila staré návrhy, napríklad e-pay karty. Poberatelia štátnych dávok by nedostávali hotovosť, ale finančné prostriedky by sa poukazovali na špeciálne účty s obmedzenou možnosťou používania hotovosti, dokonca vyplácanou denne. Asi by si vyžiadalo veľké umenie vedieť zaobchádzať s virtuálnymi peniazmi v malých sumách.

Argument, že by sa tým obmedzila úžera, neobstojí. Ak je cieľom elektronizácia sociálnych dávok, tak už niekoľko rokov banky musia ponúkať pre nízkopríjmové skupiny bankový účet zadarmo. Ak je cieľom naučiť ľudí hospodárne využívať štátne dávky, tak mnohé ženy z osád by to mohli prísť do parlamentu naučiť poslancov.

Hoci autorka reformy deklaruje, že chce riešiť chudobu na inom ako etnickom princípe, opatrenia sa orientujú práve na marginalizované rómske skupiny. Smerujú k tomu aj administratívne návrhy na zabezpečenie riešenia: zrušenie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a prevzatie jeho regionálnych kancelárií do pôsobnosti nového ministerstva pre sociálne vylúčené spoločenstvá.

To je ďalší z nápadov, ktoré nedávajú zmysel. Nie je predsa možné vytvoriť vzdelávací systém pre deti obyvateľov sociálne vylúčených spoločenstiev ani paralelný systém zdravotnej starostlivosti alebo iné podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb. Dokonca ani nominovanie všeobecne uznávaného starostu obce Spišský Hrhov na budúceho ministra v tomto rezorte nezachráni opodstatnenie tohto riešenia.

Problém by bol aj so zavádzaním plošných riešení, kde všetci dostanú rovnako a musia robiť rovnaké veci. Všetci starostovia, inovátori, ktorí majú za sebou prospešné projekty v integrácii Rómov, sa zhodnú na tom, že každá lokalita je iná a vyžaduje si iné riešenia. Práve to by malo byť úlohou štátu – vedieť ponúknuť obciam, neziskovkám a samotným Rómom rozličné programy a projekty, z ktorých si budú môcť vybrať tak, aby riešenia odrážali potreby v komunitách.

Čo sa osvedčilo v Spišskom Hrhove, asi sa nie celkom bude dať realizovať v košickom Luníku IX. Niekde potrebujú zlegalizovať pozemky a doterajšia osada sa premení na modernú časť dediny, ale inde táto legalizácia je len prvou fázou riešenia kvalitnejšieho bývania. Nedá sa povedať, že nejaký projekt a program sú spásonosné. Iba systematická, komplexná a kontinuálna podpora má šancu zlepšiť prístup obyvateľov z marginalizovaných komunít do spoločnosti. Médiá by pritom mali venovať viac pozornosti propagácii dobrých príkladov z praxe.

Platí, že dobré riešenia sú tie, kde sa stretne záujem samosprávy a samotných obyvateľov za asistencie neziskového sektora s podporou štátu. Všetky zložky sú dôležité a tvoria krehkú rovnováhu potrebnú na vyvážené riešenia, ktoré budú prospešné pre celú spoločnosť. Namiesto priveľkých očakávaní od centralistických prístupov by sa zišlo viac dôverovať ľuďom, že na lokálnej úrovni dokážu prinášať dobré riešenia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rómovia #SaS #rómska problematika #Lucia Nicholsonová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku