Minulý týždeň sa uskutočnilo Fórum OSN v Ženeve, ktoré sa zaoberalo podobnými témami. Pracovná skupina OSN sa už štvrtý rok pokúša vypracovať návrh právnej regulácie AZS vo svetovom meradle. Prakticky by išlo o svetový zákaz zneužitia takýchto systémov. Nájdenie konsenzu v tejto otázke sa však zatiaľ ukazuje ako mimoriadne obťažné.
Osobitne to platí v prípade neštátnych aktérov. Išlo by o podobný postup, ako bol zvolený v prípade Konvencie o určitých druhoch zbraní (CCW). Historické skúsenosti však ukazujú, že viacročné právne a diplomatické rokovania sa obyčajne končia „zmäkčeným“ kompromisom. Ten v skutočnosti pre rôzne zúčastnené subjekty predstavuje lákavé alternatívy. Stačí si pripomenúť vlastnú cestu Sýrie v oblasti zneužívania chemických zbraní či neprestajné vyhrážky Severnej Kórey iným štátom v oblasti jadrových zbraní.
Prvenstvo na poli umelej inteligencie bude rozhodujúce aj pre vedúce postavenie v geopolitike nášho sveta.
Technologický pokrok pritom prebieha mimoriadnou rýchlosťou aj v oblasti vojenstva. Vojenskí experti však upozorňujú, že AI nie je úplne novým fenoménom. Máme tu už napr. využitie dronov vo vojenstve, ktoré sú síce diaľkovo ovládané, ale predsa len riadené ľuďmi. Vyšší stupeň predstavujú riadené strely, ktoré letia na cieľ a spustia detonáciu svojich hlavíc automaticky. Napr. v Sýrii ich použili Rusko aj USA.
Skutočným predelom na tomto poli sa však javí práve končiaci sa rok 2017, keď Vojenské námorníctvo USA v simulovaných bojových podmienkach úspešne vyskúšalo tzv. poloautonómne vojenské systémy (SAVS). Išlo o Phalanx Close-In Weapon System, ktorý autonómne uskutočňuje celý rad funkcií.
V prípade autonómnych systémov dochádza k tomu, že nielen jednoducho nasledujú pripravený plán či detailný algoritmus detekcie cieľa, ale sa naučia celý proces, t. j. rozvinú svoje vlastné informácie, určia svoj vlastný plán akcií na základe podmienok, ktoré pozorujú, pričom cieľ nebol vopred predvídateľný a špecifikovaný.
Je to zásadný medzník v oblasti vojenstva. Ako o nástupe autonómnych systémov hovorí generál John R. Allen z Brookings Institute: „Je to viac ako revolúcia v oblasti vojenstva. Je to revolúcia v ľudských záležitostiach.“ Nasadenie vojenských systémov typu Phalanx Close-In Weapons System znamená počiatok novej éry hypervojny, tvrdí generál Allen. Svoju koncepciu hypervojny nedávno rozvinul spoločne s druhým autorom Amirom Husajnom v časopise Proceedings.
Ako z uvedených úspešných testov systému Phalanx vidieť, nová éra nástupu autonómnych systémov vo vojenstve sa už začala. Tým bola historicky prekonaná aj verzia hybridnej vojny vypracovaná poradcom prezidenta RF Vladislavom Surkovom. Aj samotný prezident Vladimir Putin sa už tento rok vyjadril, že prvenstvo na poli umelej inteligencie bude rozhodujúce aj pre vedúce postavenie v geopolitike nášho sveta. Pritom ani Čína nechce zaostať v tejto ére hypervojny. Svedčí o tom aj uznesenie Štátnej rady ČĽR prijaté v júli 2017, kde sa rozpracovali úlohy pre rozvoj odvetví dôležitých pre IV. priemyselnú revolúciu v najľudnatejšej krajine sveta.