Mení sa však spôsob, akým pracujeme. Automatizácia a digitalizácia silne ovplyvňujú aj trh práce. Otvára sa medzera medzi zručnosťami potrebnými pre súčasné zamestnania a tými budúcimi. Povedie to k strate zamestnanosti, výrazným zmenám v pracovných náplniach a súčasne k nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.
Už dnes sa prakticky v každej členskej krajine EÚ chystajú stratégie, ako sa pripraviť na novú realitu na pracovnom trhu a na sociálne dosahy, ktoré prinesie. Napríklad Ministerstvo hospodárstva SR spustilo stratégiu Smart industry, ktorá opisuje potrebné zmeny v priemysle. Faktom je, že sa Slovensko nachádza v neľahkej situácii. Profiluje sa ako dôležitý výrobca automobilov a elektroniky, čo poháňa jeho terajší rast, no súčasne práve v týchto odvetviach sa predpokladá vysoký stupeň automatizácie. Nik nevie zaručiť, ako dlho tu zostanú veľkí zahraniční výrobcovia.
Národné vlády budú musieť nájsť spôsob, ako zatvoriť otvárajúce sa nožnice medzi súčasnými schopnosťami pracovnej sily a budúcimi zamestnaniami.
Dnes je na Slovensku približne 24 percent pracovnej sily zamestnaná v priemysle. Aj keď robotizácia nenastane zo dňa na deň, závislosť od niekoľkých odvetví sa už čoskoro stane problematická z hľadiska dostupnosti pracovnej sily. Slovensko čakajú zložité rozhodnutia o dlhodobom priemyselnom smerovaní v postindustriálnej ére. Pre európske krajiny je zásadné, aby s týmito javmi počítali. V skutočnosti však technologické inovácie idú dopredu oveľa rýchlejšie ako reakcie vlád.
Nedávno bola zriadená Národná koalícia pre digitálne zručnosti a zamestnania. Jej cieľom je pripraviť Slovákov na život a prácu v tvoriacej sa digitálnej ekonomike. Informačné technológie zamestnávajú približne 3 percentá pracovnej sily. Oproti výrobnému sektoru ide o malý podiel. Ten však narastá a štatistika nezohľadňuje príchod nových biznis modelov, ktoré sem prenikajú (napr. online platformy a zdieľaná ekonomika). To, kam smeruje Slovensko, sa nelíši od zvyšku EÚ: pracovné pozície poháňané technológiami zmenia nielen pracovný trh, ale celú európsku ekonomiku.
Získanie relevantných pracovných zručností je kľúčom k riešeniu súčasnej, ale aj budúcej nezamestnanosti. Nedostatok investícií do vzdelávania môže mať za následok stratu konkurencieschopnosti a ekonomického rastu v krajinách únie.
Dnes je módne hovoriť o „digitálnych zručnostiach“. Vieme, že potreba lepšie vzdelávať ľudí je naliehavá, lenže o aké zručnosti vlastne ide? Usilujeme sa o „tvrdé“ znalosti z matematiky a fyziky? Má dnešný programátor prácu zaručenú aj v budúcnosti? Takéto zručnosti sú nevyhnutné pre vykonávanie dnešných povolaní, ale začína byť čoraz viac jasné, že v budúcnosti budú absolútne rozhodujúce „mäkké“ zručnosti.
Zástupcovia technologických gigantov, no i malých startupov sa jednoznačne zhodujú v tom, že hľadajú zamestnancov, ktorí sa ľahko adaptujú na rýchlo sa meniace pracovné prostredie. To znamená, že zamestnanec či podnikateľ by mali mať analytické a kreatívne zručnosti a schopnosť efektívne riešiť problémy. V ideálnom prípade by slovenské (a európske) školstvo malo u žiakov vybudovať „mäkké“ zručnosti v začiatkoch vzdelávacieho procesu a relevantné „tvrdé“ zručnosti najneskôr v čase záverečných skúšok.
Nadizajnovať takýto systém na národnej úrovni je dlhý proces. Zostávajú pri tom viaceré nezodpovedané otázky: kto a akým spôsobom preškolí súčasných pracovníkov vykonávajúcich zamestnania, ktoré čaká transformácia?
Keď sú vlády príliš pomalé v adaptovaní národných systémov, na európskej úrovni existujú podporné nástroje vo forme programov hlavne pre mladých ľudí. Tradičný a rokmi overený program je Erasmus+ Voactional Training. Kľúčové je najmä slovo „tradičný“. Zameriava sa na študentov univerzít, ktorí si chcú zlepšiť pracovné zručnosti v krátkom čase.
Inovácie však menia aj samotný pohľad na ekonomiku ako takú. Mladí ľudia čoraz častejšie namiesto tradičného zamestnania zakladajú startupy. Tieto subjekty majú zvyčajne problém začleniť sa do tradičného procesu získavania a školenia zamestnancov.
Európska komisia vytvorila dve experimentálne iniciatívy, ktoré by mali pomôcť odstrániť tieto rozdiely: MobiliseSME Initiative a Erasmus for Young Entrepreneurs Initiative. Oba programy sú zamerané na schopnosť dosiahnuť nové zručnosti potrebné pre novú pracovnú realitu.
Programy EÚ sú iba pomocou, nie permanentným systémovým riešením. Národné vlády, ktoré majú najväčší vplyv na vzdelávanie, sociálnu politiku a hospodárstvo, budú v konečnom dôsledku musieť nájsť spôsob, ako zatvoriť otvárajúce sa nožnice medzi súčasnými schopnosťami pracovnej sily a budúcimi zamestnaniami.