Nové vedecké štúdie sú nekompromisné. Napríklad napriek rozšíreniu úsporných LED diód sa svetelné znečistenie prakticky všade rýchlo zvyšuje. Pritom za objav LED svetiel udelili Nobelovu cenu, jedným z dôvodov bol možný prínos súvisiaci s ich extrémnou účinnosťou. Pri rovnakej svietivosti spotrebujú až deväťnásobne menej energie ako klasické žiarovky.
Očakávaný pokles spotreby energie na svietenie sa však nekoná. Naopak, dosahuje rekordné hodnoty. Zaskočení sú aj viacerí odborníci. História však ponúka vysvetlenie. Veď i priemyselnú revolúciu začali nové technológie, keď James Watt zvýšil účinnosť parného stroja. Energetická revolúcia nám priniesla netušené možnosti a bezprecedentný rast blahobytu – spoločne s bezprecedentným rastom ničenia životného prostredia. Účinnosť sama osebe totiž neznamená úsporu energie, ale umožňuje „usporenú“ energiu investovať do využívania ďalších prírodných zdrojov. Rýchlosť deštrukcie sa tak zvyšuje.
Ak budeme veriť progresívnemu rastu, je možné, že čierny piatok nebude iba niekoľko dní v roku. Riešením nie sú kozmetické úpravy, ale zmena od základu.
Veľké automobilky sa predháňajú v úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov. Sľubujú, že čoraz úspornejšie autá nakoniec nahradia elektromobily poháňané elektrinou z vetra a slnka. Realita je však iná. Vedci nedávno zverejnili nepohodlnú pravdu: zelené sľuby korporácií sa po niekoľkých rokoch vytrácajú a nasleduje návrat k modelu ekonomiky pokračujúcej štýlom „tak ako doteraz“. Vlk sa nasýtil, ovca zostala celá.
Optimisti argumentujú, že USA aj napriek vyhláseniam Donalda Trumpa už uhlie nepotrebujú, pretože ho nahradzuje oveľa zelenší a hlavne lacnejší zemný plyn. Skutočnosť je opäť in. Vedecké štúdie ukazujú, že po započítaní strát metánu spojených s ťažbou plynu je jeho negatívny vplyv podobný, ak nie horší, než v prípade uhlia. Vyše 25 rokov celosvetových vyjednávaní o znížení globálnej spotreby nezastavilo tohtoročnú rekordnú spotrebu fosílnych zdrojov.
Optimisti nezúfajú a poukazujú na skutočnosť, že emisie v EÚ a dokonca i v USA dlhodobo klesajú, pričom ekonomika rastie. Keď to dokážeme my, dokáže to celý svet… Veď globálna ekonomika je len prostý súčet všetkých malých ekonomík sveta, a nie je na nej nič záhadné. Je to však podobné ako tvrdiť, že ľudské telo nie je záhada – ide iba o súčet jednotlivých a pomerne jednoduchých buniek. Dôležitá je ale komunikácia medzi jednotlivými bunkami, ako vám potvrdí každý neurológ opisujúci zložitosť na pohľad jednoduchého mozgu. V tomto zmysle je neuveriteľne zložitá a prepojená aj globálna ekonomika. Výmena zdrojov a energie medzi jednotlivými štátmi sa dá veľmi ťažko presne spočítať. Globálna štatistika však neklame. Napriek všetkým vymoženostiam nových technológií a sľubom svetových politikov nie sme k riešeniu zásadných ekologických problémov o nič bližšie ako pred desaťročiami.
Aj preto sa viac ako 15-tisíc vedcov pripojilo k výzve publikovanej v časopise BioScience. V nej dostalo ľudstvo ďalšie, možno posledné, varovanie. Čas na zmenu kolízneho kurzu s prírodou už nie je veľmi dlhý. Prakticky všetky indikátory neudržateľnosti nášho vývoja majú spoločného menovateľa v pokračujúcom raste výroby a spotreby. Ak budeme veriť progresívnemu rastu, je možné, že čierny piatok nebude iba niekoľko dní v roku. Riešením nie sú kozmetické úpravy, ale zmena od základu. Jej počiatok spočíva v prepojení našich každodenných aktivít s globálnymi problémami.