Príplatok ako kompromis

V posledných dňoch sledujeme zápas o zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre tých solventnejších a rovnako tak pre tých, ktorí majú do vreciek hlbšie. Z hľadiska ľudskoprávneho, ale aj odborného, treba zdôrazniť, že každý občan tejto republiky má nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Vláda, ktorú volil, by mu ju mala zabezpečiť. Nemožno súhlasiť s tým, že zdrojov je málo a treba si doplatiť, ak chce byť pacient vyšetrený skôr.

10.12.2017 12:00
debata (2)

Nedá sa akceptovať ani to, že sa na to nedá objednať telefonicky. Vydávať časenky v deň vyšetrenia skoro ráno je nedôstojné.

Druhou stránkou tohto problému je to, či by mala legislatíva brániť lekárovi, aby v mimoúväzkovej aktivite účtoval pacientovi niečo navyše, keďže on úplne zjavne ide vykonať niečo nad rámec toho, čo musí. V danej veci sa zvykne argumentovať britským modelom, no nie všetci chápeme, o čo v tomto spore ide.

Jediné pozitívum najnovšej úpravy zákona je to, že sa konečne viac hovorí o doplnkovom zdravotnom poistení.

Ako konzultant pre gynekologickú onkológiu som v Anglicku pracoval takmer desať rokov a môžem potvrdiť, že dostupnosti a najmä kvalite zdravotnej starostlivosti sa tam venovala enormná pozornosť. Vo Veľkej Británii vznikla Národná zdravotná správa (NHS) roku 1948 ako ochrana obyvateľstva pred tvrdosťou súkromných praktických lekárov, ktorí mali v tom čase v rukách prakticky celý zdravotný systém a väčšina obyvateľstva si nemohla zdravotnú starostlivosť dovoliť. Len desať percent sektoru tvorili univerzitné nemocnice, kde sa školili lekári a sestry a liečba prebiehala zadarmo.

Dnes je situácia úplne opačná, iba desatina zariadení je súkromných. Všetci špecialisti, ako aj územní lekári sú štátni. Každý lekár, ktorý spĺňa podmienky, si však môže otvoriť súkromnú prax s tým, že v jej rámci bude vykonávať činnosť len na priamu platbu od pacienta. S privátnou časťou nemá NHS nič spoločné.

V súkromnej časti štátnej NHS môže pôsobiť iba lekár konzultant s úväzkom v NHS, teda nie každý. V slovenských pomeroch – primári oddelení. Túto prax môže vykonávať len mimo hodín uvedených vo svojom NHS úväzku, preto títo lekári ordinovali alebo operovali podvečer, alebo v sobotu.

Niektorí si skrátili úväzky, napríklad robili v štátnom zariadení od pondelka do štvrtka, aby sa mohli v piatok venovať súkromným klientom. V činnosti neboli limitovaní, išlo o to, aby vybavili pacienta kompletne mimo oficiálnych ordinačných hodín. Neprichádzalo však do úvahy, aby časť liečebného alebo diagnostického procesu bola predpoludním štátna a popoludní súkromná. To by štátny sektor zbytočne zaťažilo a cieľ bol, naopak, odľahčiť mu. Aj laboratórne testy alebo RTG sa účtovali a vykonávali oddelene. Tí, čo k nim prichádzali, boli doplnkovo pripoistení a len výnimočne platili za liečbu priamo.

V Anglicku sa nariadenia v zdravotníctve rešpektujú, lebo hrozia sankcie od odvolania riaditeľa až po stratu licencie na výkon činnosti praktického lekára. To vedie k disciplíne. Stanovili sa limity, ktoré musia lekári vo verejnom sektore dodržať. Svoju privátnu aktivitu regulujú tak, aby neplatiaci pacient neutrpel, teda má prednosť.

Zdá sa, akoby slovenské ministerstvo presadzovalo kompromis medzi privátnym a verejným zdravotníctvom, lebo príplatok 30 eur rieši iba prítomnosť lekára nad rámec jeho povinností. Lenže cieľom by malo byť uvoľnenie priestoru pre bežných pacientov v normálnych hodinách, teda zvýšenie kapacity lekára. Ak nedostane zaplatené za výkon, ktorý reálne urobí, bude sa usilovať robiť len tie, ktoré sa mu do 30-eurového limitu zmestia. A to je proti paciento Malo by ísť o plnohodnotnú pracovnú činnosť, preto najnovšia úprava zákona nič podstatné nerieši. Jediné pozitívum je to, že sa konečne viac hovorí o doplnkovom zdravotnom poistení.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #lekári #doplnkové zdravotné poistenie