Revoluční univerzálni robot(níc)i

22.12.2017 09:00

V súvislosti s nástupom fenoménu priemyslu 4.0 si magazín The New Yorker všimol zaujímavosť: účasť jedného z otcov priemyselnej kybernetiky Stafforda Beera na ambicióznom, no iba čiastočne zrealizovanom projekte Cybersyn – akomsi dynamickom „kyber-socialistickom“ plánovaní počas vlády Salvadora Allendeho v Čile. Beerov koncept označil magazín za „depešu z budúcnosti“, ktorá vo využití zberu a analýzy informácií v reálnom čase predbehla svoju dobu.

Štvrtá priemyselná revolúcia sa v súčasnosti vníma ako skvelá príležitosť na zefektívnenie výrobného procesu a optimalizáciu nákladov. Od uplatnenia kybernetických technológií (predovšetkým internetu vecí a umelej inteligencie) vo výrobe si predstavitelia kapitálu sľubujú najmä zvýšenie produktivity a konkurencieschop­nosti na svetových trhoch. Smerom k spotrebiteľovi by sa tieto tendencie mali prejaviť vo forme dostupných cien a bezprecedentnej individualizácie výrobkov.

Budúcnosť má patriť „masovej kusovej výrobe“, keď bude možné prakticky každý výrobok prispôsobiť predstavám konkrétneho zákazníka. Hrozba technologickej nezamestnanosti síce môže výrazne ukrojiť z kúpyschopnosti obyvateľstva, za pochodu sa však objavujú aj určité riešenia ako základný príjem alebo dokonca tzv. univerzálna základná dividenda (UBD), koncept navrhnutý Yanisom Varoufakisom.

Tak ako na začiatku kapitalizmu stál parný stroj, dá sa predpokladať, že dejiny raz budú hodnotiť internet a priemysel 4.0 ako východisko vzniku novej spoločnosti.

O tom, že vlastníci kapitálu tieto príležitosti veľmi dobre chápu, svedčí verva, s akou sa pustili do implementácie kybernetických systémov. Za týmito snahami sa však neskrýva nič iné, ako starý známy faktor – neukojiteľná túžba po zhodnocovaní kapitálu. Práve tu sa prejavuje ideologický filter, na základe ktorého vnímajú a interpretujú realitu. Ten je zákonitý, pretože existujúca paradigma priamo odráža prevládajúce výrobné vzťahy, zároveň do značnej miery pôsobí aj spätne ako konzervujúci element.

Táto optika sa prejavuje i prehliadaním emancipačného potenciálu moderných technológií, ako napríklad možnosť oslobodenia pracujúcich od ťažkej, monotónnej a často nedôstojnej práce, zlepšenie životného štandardu pre všetkých a vytvorenie podmienok na plnohodnotný rozvoj všetkých ľudských bytostí.

Namiesto toho analytici omieľajú staré mantry o hospodárskom raste a zvyšovaní spotreby, ktoré vnímajú ako jediný liek na rozhýbanie stojatých vôd svetovej ekonomiky. Majitelia chcú svoje akcie vidieť čo najviac zhodnotené a pre predstavenstvá firiem neexistuje iná možnosť okrem generovania profitu.

Tento prístup ignoruje jeden čoraz pálčivejší rozpor – limity konzumnej spoločnosti. Riešenie krízy z nadvýroby – zvýšenie spotreby – sa totiž priamo vylučuje s riešením ekologických problémov, ktoré sa, naopak, nezaobíde bez radikálnej racionalizácie spotreby. Zdá sa, že najväčšou zbraňou hromadného ničenia sa stáva dominantný spôsob ekonomického myslenia. Zem stále predstavuje materiálnu základňu našich životov, my sme iba jej dočasným subsystémom. Tak ako má svoje limity planéta, má ich aj „kreativita“ pri tvorbe finančných nástrojov, ktoré nebudú môcť donekonečna simulovať hospodársky rast. Aj kosa preexponovaného konzumu skôr či neskôr narazí na kameň, čo následne zatrasie celou spoločensko-ekonomickou sústavou.

Pokiaľ nechceme pocítiť očistný hnev prírody, budeme musieť radikálne prehodnotiť svoje doterajšie hodnoty, zohľadniť aktuálne posuny a rozpoznať príležitosti, ktoré sa pred nami otvárajú. Veľký potenciál sa skrýva práve v niektorých výdobytkoch priemyslu 4.0, ktoré nám môžu priniesť znamenité nástroje pre spravodlivé, efektívne a ekologické manažovanie planetárnych zdrojov.

Značný dosah môže mať aj spôsob, akým prebiehajúce zmeny odhaľujú skutočný charakter kapitalizmu. Už teraz sa úspešne rozvíjajú modely, v ktorých sa vlastníci pri vývoji dizajnu nových produktov spoliehajú na samotných spotrebiteľov, čím sa hranice medzi producentom a konzumentom čoraz viac stierajú. Úloha súkromného vlastníka výrobnej „smart“ platformy sa scvrkáva na samotnú esenciu – na pasívne vlastnenie.

Toto sú len niektoré z prejavov rozporu medzi stupňom rozvoja výrobných síl (vrátane nás ako nositeľov pracovnej sily) a výrobných vzťahov. Ak tento rozpor dosiahne vrchol, vznikne dejinná nevyhnutnosť rekonfigurácie výrobných vzťahov v záujme ich zladenia s novými podmienkami. „Ekonomické epochy sa nelíšia tým, čo sa vyrába, ale tým, akými pracovnými prostriedkami sa vyrába,“ písal vo svojom magnum opus už Karol Marx.

Tak ako na začiatku kapitalizmu stál parný stroj, dá sa predpokladať, že dejiny raz budú hodnotiť internet a priemysel 4.0 ako materiálne východisko vzniku novej, postkapitalistickej spoločnosti, charakterizovanej odlišným výrobným modelom. Nesmieme však iba pasívne čakať, či sa pomyselný ľadovec materiálnej základne pohne skôr, ako sa roztopí ten skutočný. Závisí iba od nás, či dokážeme správne rozpoznať príležitosti i hrozby a do akej miery sa nám podarí zmierniť kontrakcie pri pôrode nového sveta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#priemysel 4.0
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk