Okrem toho pozorujeme aj neobvykle rýchle strácanie základných politických hodnôt. To samo osebe nemenej vážne ohrozuje spoločenskú súdržnosť, najmä pokiaľ ide o výrazné oslabovanie tradičných demokratických postupov. Problém však tkvie aj v tom, že sa bežne sústreďujeme na heslá pravicových strán, a zároveň zabúdame na riziká, ktoré prináša obzvlášť ľahostajné zaobchádzanie s dlhoročne funkčnými politickými systémami.
Nedávno začala pracovať nová vláda v Rakúsku. Obavy, že sa Rakúsko zmení na významného ochrancu pravicových extrémistov, živí najmä podozrivo silná pozícia reprezentantov Slobodnej strany Rakúska (Freiheitliche Partei Österreichs – FPÖ), ktorí na ministerstvách vnútra, zahraničných vecí, obrany a infraštruktúry dokázali ovládnuť kľúčové rezorty.
Časť kritikov sa bojí, že 31-ročný konzervatívny kancelár Sebastian Kurz práve vzhľadom na svoj mladý vek nebude vedieť krotiť koaličných partnerov meniacich kurz smerom k protimigračnej, protieurópskej krajine s nedostatočnou sociálnou politikou. Počuť však i hlasy, že Kurz je vo vláde najväčší zástanca tvrdej línie a za populistami z FPÖ sa len dokázal šikovne schovať. Dôkazom toho má byť skutočnosť, že kancelár rozhodným spôsobom prebudoval ním vedenú Ľudovú stranu len za niekoľko krátkych mesiacov.
Rakúšania vždy úzko spolupracovali s Nemcami. Je však otvoreným tajomstvom, že obe krajiny sa v posledných dvoch rokoch odcudzili.
Otázka, ako má byť Rakúsko vnímané na medzinárodnej scéne, znie teda v prvom rade tak, či Sebastian Kurz dokáže zmierniť neistotu európskych partnerov. Tá neistota vyplýva v prvom rade zo skutočnosti, že nespolupracuje s dlhoročne známymi politikmi, a v druhom rade z toho, aké opatrenia bude schopná nová vláda vo Viedni presadiť v čase svojho úradovania.
Rakúšania vždy úzko spolupracovali s Nemcami. Je však otvoreným tajomstvom, že obe krajiny sa v posledných dvoch rokoch odcudzili, a to práve pre Kurzovo tvrdé vystupovanie v otázke utečeneckej krízy. Nemecká kancelárka Angela Merkelová mu navyše zazlieva priateľské vzťahy s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Niet teda divu, že novú rakúsku vládu ostro kritizovali najmä nemeckí konzervatívci a hlavné médiá.
Nemci však v tejto chvíli sami riešia problémy, pre ktoré by o stave demokracie v iných krajinách mali radšej mlčať. Nemecko je dokonalým príkladom skostnateného politického systému, ktorého predstavitelia už nevedia uspokojivo reagovať na nečakané výzvy. Voľby do Spolkového snemu sa uskutočnili koncom septembra. Bývalá čierno-červená koalícia je však dodnes vo funkcii a nikto nevie predvídať aspoň začiatok vecných rokovaní o programe novej vlády.
Predbežné rokovania o spolupráci konzervatívcov s liberálmi a zelených stroskotali. Sociálni demokrati si zatiaľ nedokázali urobiť jasno ani v tom, či vôbec budú pokračovať v koalícii s konzervatívcami. Podľa najnovších odhadov sa dá predpokladať, že nová vláda bude až v lete.
Nemecká ústava určuje, že vláda musí začať pracovať čo najskôr po voľbách. Vidíme však, že ak to politici nedokážu, nehrozia im vôbec žiadne právne sankcie. Dodatočný problém je aj to, že kancelárka Angela Merkelová od volieb podľa ústavy nemôže ani odvolať ministra, ktorý vôbec neplní svoje úlohy.
Z takejto situácie, spôsobenej najmä nedostatkom zodpovednosti úradujúcich, zatiaľ profitujú iba pravicoví populisti zo strany Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland – AfD). Podľa posledných prieskumov im výrazne stúpla obľúbenosť.
Práve preto je nemecká kritika voči Viedni dosť neprimeraná.