Rok sa končí, rok sa začína

31.12.2017 20:00

Pokiaľ ide o počet jubileí, rok 2017 sa s tým nastávajúcim nedá vôbec porovnať. V odchádzajúcom boli zrejme len dve významné výročia.

Na jedno z nich už nechceme ani pomyslieť, iba v akože spiatočníckom Francúzku sa s ním ešte babrú a míňajú papier na pamflety typu „1917, la Révolution russe“ (Le Monde, 8,50 eura). Na oslavu toho druhého jubilea z roku 1717, naopak, monarchisti slavkovského trojuholníka vyrobili veľkofilm, ktorý mal premiéru vo vrcholnom vianočnom čase – v „prime time“ prvej slovenskej televízie.

Meruôsme, 1918 a tak ďalej

Rok 2018 je teda rokom s veľkým R. Ako je iste všetkým veľmi dobre známe, uplynie v ňom 170 rokov odvtedy, čo vypukla revolúcia vo Viedni, keď rakúsky cisár odvolal nenávideného kancelára Klemensa Metternicha, keď uhorský snem v Bratislave schválil marcové zákony, ktoré dali bodku za feudalizmom a nastolili kapitalizmus, keď Štúr s Hurbanom a Hodžom založili prvú Slovenskú národnú radu atď.

Zrejme vďaka českému prezidentovi Milošovi Zemanovi nezabudneme ani na storočnicu založenia Československej republiky. Veď nám to práve on nedávno prišiel pripomenúť. Škoda, že aj tak 28. október zostane na Slovensku iba pamätným dňom. V počte štátnych sviatkov by sme totiž v Európskej únii poskočili vari z tretej na druhú priečku. Ktovie, či by ten úspech nestál za malú stratu HDP.

(V zátvorke ešte pripomeniem, že vo februári uplynie 70 rokov od toho víťazného, resp. komunistického puču, že nás tiež čaká 50. výročie Pražskej jari a že November nebol jej replikou, i keď si to vtedy mnohí naivne na námestiach mysleli.)

Chýbajú komplexné hodnotenia ministrov

Ak bol aj končiaci sa rok chudobný na jubileá, neznamená to, že sa v ňom nič neudialo a že sa nič nedá bilancovať. Príkladne k roku 2017 pristúpila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Zhodnotila ministra Tomáša Druckera. Podľa nej „síce nič závažné nepokazil, no ani nič zásadné nespravil, pretože neprišiel s dlho očakávanými kľúčovými opatreniami, ktoré by riešili slovenské zdravotníctvo“. Škoda, že ho neznámkovali aj iné stavovské organizácie v tomto rezorte, ktorých je spolu zo desať. Mali by sme k dispozícii komplexné hodnotenie ministra zdravotníctva.

Keby sa iniciatívou SKSaPA inšpirovali stavovské organizácie iných rezortov, pomohlo by to predsedom politických strán pri hodnotení aj ostatných členov vlády, ktorých do funkcie nominovali. Napríklad SNS by si musela vypočuť stanovisko Slovenskej komory učiteľov k postaveniu ich kolegov, ktoré padá na hlavu dvoch národniarskych ministrov (a nielen ich hlavu). A z neho by sa hádam strana dozvedela, že ani „opakované zvyšovanie platov učiteľov nezvýšilo atraktivitu tohto povolania, keďže nástupný plat zostáva na úrovni absolventov stredných škôl bez maturity“.

Je mi ľúto, že profesionálom v tomto rezorte chýba schopnosť organizovať sa. Keby mali vlastné stavovské organizácie učitelia fyziky, matematiky, chémie, ich polyfónny hlas by určite vzbudil väčšiu pozornosť. Nech sa pozrú na zdravotníkov. Tí majú komory sestier, lekárov, lekárnikov, zubných lekárov, zubných technikov, fyzioterapeutov, psychiatrov, ortopedických technikov… Pedagógom asi tie nízke platy patria, keď sú takí nemohúci.

Mohla by som pokračovať. Petra Žigu by prekádrovala Slovenská obchodná a priemyselná komora a živnostenská komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora by si zobrala na paškál Gabrielu Matečnú atď. Zámerne ako hodnotiteľov neuvádzam odbory, lebo tie sú takmer vždy proti vláde a jej členom zaujaté.

Brexit a eurofederácia

Vo finiši roka sa podarilo dotiahnuť ľahšiu fázu rokovaní o brexite. Podľa premiéra Roberta Fica pre Slovákov, ktorých pracuje vo Veľkej Británii okolo 90-tisíc, zostanú garantované práva ako pre občanov EÚ. To nás určite potešilo, lebo ktohovie, či by ich hromadný exodus na Slovensko, keby sa k nim, nedajbože, pridali aj tí z Česka a Rakúska, nezastavil klesajúcu mieru nezamestnanosti, ktorá sa má znižovať ešte ďalej.

Neodvolávala by som sa dvakrát na toho istého Zemana, keby som s ním výnimočne nesúhlasila. Povedal: „Nikto neurobil väčšiu škodu myšlienke eurofederácie ako svojím vyhlásením šéf nemeckej sociálnej demokracie Martin Schulz.“ Ten totiž na nedávnom zjazde SPD vyhlásil, že členské štáty EÚ by mali do roku 2025 prijať spoločnú ústavnú zmluvu o európskej federácii, a kto bude proti, má vraj z únie vystúpiť.

Bývalý predseda europarlamentu akoby spadol z neba. Veď o európskej federácii snívali už viacerí otcovia zakladatelia v 50. rokoch minulého storočia a dodnes sme sa nedostali oveľa ďalej. Stratil zrejme pamäť, keď zabudol, ako sa skončil prvý pokus o ústavnú zmluvu pred vyše desiatimi rokmi. Schulz ignoruje aj základný zmysel našej integrácie – mierovú kooperáciu čo najväčšieho počtu európskych štátov.

Želajme si, aby sme sa napriek či vďaka Schulzovi v Európskej únii a na Slovensku v jubilejnom roku 2018 predsa len posunuli aspoň o kúsok. Smerom nahor.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#euro #eurozóna #Francúzsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk