Infantilizácia školstva

Jedna vec, ktorá sa za dvadsaťpäť rokov existencie samostatného Slovenska nepohla výraznejšie dopredu, je školstvo. Napriek rozličným mýtom ani to socialistické nebolo excelentné.

09.01.2018 10:00
debata (8)

Dominovala mu snaha pod rôznymi hrozbami natlačiť do dieťaťa čo najviac vedomostí, definovaných ako súbor vzorcov, terminológie a poučiek. No malo aj určitú solídnosť. Vrátane toho, že slušné vzdelanie dostal každý bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzal.

Chýbajú odborníci

Po roku 1989 školy postupne získali právnu subjektivitu, ich majetok prešiel pod samosprávy, riaditeľov si sčasti volia zamestnanci školy. A štát vytvoril priestor na ich väčšiu autonómiu tým, že určuje len rámcovo, čo vyučovať. Ako presne vyučovať, to si už školy do značnej miery určujú samy.

Napriek tomu zo socializmu prežili ešte aj také bizarnosti ako povinné prechádzanie sa v kruhu cez veľkú prestávku. To sa stále v niektorých školách praktikuje.

Na to, aby sa veci ráznejšie menili, nielen v podobných detailoch, treba lepší systém vzdelávania učiteľov, pred aj počas ich kariéry, efektívny systém kontroly kvality a dobre nastavené riadenie všetkých úrovní školstva. To nie sú triviálne veci, ktoré sa dajú vyriešiť pár múdrymi vetami v zákone. Alebo zvládnuť za jeden či dva roky.

Ide o rozsiahly súbor úloh, na ktoré treba tímy odborníkov. Máme ich málo. Tých skutočných, ktorí aj reálne niečo vedia vytvoriť. Raz sa mi za poradcu hlásil profesor jednej z našich pedagogických fakúlt. Školstvu rozumie, môže mi to ukázať na svojich článkoch. Povedal som, že si ich rád prečítam. A tak mi poslal zopár textov. Všetko možné ironicky kritizovali. Ale o tom, ako by systém mal naozaj vyzerať, v zásade ani zmienka.

Žiaľ, toto je veľmi častý obraz. V diskusii stačí zakázať dve veci: ponosy, že systém nefunguje, a prázdne moralizovanie. Potom prejavy začnú rýchlo viaznuť.

Zlá pedagogika

Potiaľ by to nebolo až také zlé. Žiaľ, práve rôzni údajní odborníci prispievajú k postupnej infantilizácii školstva. Ak sa opýtate Brita či Francúza, aké sú najprestížnejšie školy v ich krajine, vymenujú vám tie, ktoré sú známe vysokými akademickými nárokmi.

Parížské lýceá ako Condorcet či Henri-IV, odkiaľ postupne vyšla a stále vychádza veľká časť vedeckej, literárnej aj politickej elity krajiny, sú známe akademickou prísnosťou. Špičkové britské súkromné školy budúcich absolventov pripravujú nielen vedomostne, ale ich aj riadne fyzicky a psychicky zoceľujú. Nemecké gymnáziá pre nadané deti sa tiež nezvyknú chváliť tým, že sa tam žiaci hlavne nebudú stresovať.

Iróniou je, že pomýlené a zle zorganizované snahy o to, aby učitelia mali viac slobody a deti boli pod menším tlakom, viedli k ešte väčšiemu chaosu.

V mediálnych diskusiách u nás sa, naopak, nič nehovorí o intelektuálnej náročnosti, motivácii objavovať tajomstvá prírody či psychicky odolných jedincoch. Zaznievajú frázy, že vyučovať sa má blokovo, nielen frontálne, v zmiešaných triedach a podobne. To sú však iba možné užitočné nástroje, nie kľúčové aspekty kvalitnej pedagogiky.

Iróniou je, že pomýlené a zle zorganizované snahy o to, aby učitelia mali viac slobody a deti boli pod menším tlakom, viedli k ešte väčšiemu chaosu. Učí sa síce menší objem vedomostí, ale na mnohých školách učitelia svoju slobodu využili akurát na zintenzívnenie memorovania. Deti sa naučia menej ako kedysi a sú ešte znudenejšie.

Dobrá škola však potrebuje aj disciplínu, dril a vysoké nároky na spracovanie informácií. Len je, samozrejmé, rozdiel, či z detí vyrábate neurotické bytosti poštekávaním rôznych poučiek a protichodných príkazov, alebo ich náročnými, no racionálne zostavenými úlohami vediete k rozhľadu, sebadisciplíne a narastajúcej vnútornej motivácii do ďalších úloh.

Nie, nie je pravda, že efektívny pedagóg sa napríklad celkom zaobíde bez memorovania, čo je typicky pomýlená mantra. Ak učiteľ geografie vedie deti k tomu, aby si ako súčasť nejakého cvičenia zapamätali čo najviac metropol štátov sveta, a robí to primerane hravou formou, môže to mať lepší efekt ako rôzne módne tímové projekty a hravé kreslenie máp.

Falošná módnosť

Takáto aktivita pomáha vytvárať mentálnu mapu sveta. Samotná exotika cudzojazyčných názvov urobí pre fascináciu svetom často viac, ako nadšenie učiteľa. Podobne žiakom neuškodí, keď sa naspamäť musia naučiť báseň alebo súbor vzorcov. Samozrejme za predpokladu, že sa ich zároveň učia aj chápať.

Poznám ľudí, ktorí v západnej Európe vychodili školy s rozličnými dobre znejúcimi systémami „zameranými na dieťa“. Absolventi si potom v dospelosti na osobnú motiváciu najímajú koučov.

Tam však ide len o jeden z mnohých trendov. U nás sa ľudia, ktorí sa zaoberajú rôznou pedagogickou homeopatiou, často dostávajú do stredu diania. Omieľajú pár konceptov, ktoré pred rokmi niekde pochytili. Typickým príkladom je „individualizácia“, známa aj z rozpačitého „reformného“ dokumentu ministerstva školstva vytvoreného za Petra Plavčana.

V západnej Európe to bol trošku módny termín hádam pred desiatimi rokmi. Dnes je dosť sprofanovaný. Ako typické slovíčko konzultantov, ktorí potrebujú zarobiť na školských reformách.

Deti by však nemali byť ani hračkou konzultantov, ani rozličných samozvaných guruov. Na to si treba dať veľký pozor.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo