Nešťastné zajtrajšky?

Novoročné diskusie o perspektívach Slovenska sa občas podobajú na parafrázy starých vtipov.

10.01.2018 09:00
debata

Napríklad ten, ako sa optimista učí po anglicky, pesimista po čínsky a realista strieľať. Jorge Luis Borges o budúcnosti tvrdí, že jediné, čo vieme s istotou, je, že bude iná, ako si ju predstavujeme. Ide o akýsi hlas rozumu v úvahách, ktoré často blúdia od mantinelu k mantinelu. V praxi im zvyčajne dominujú alarmisti, hlásatelia šťastných zajtrajškov, prípadne revolucionári a fatalisti.

Asi najsolídnejší základ, na ktorom sa dá budovať, majú tí prví, alarmisti. Vždy sa dá oprieť o štyroch biblických jazdcov apokalypsy a sedem trúb. Prvá spôsobí krupobitie a oheň, čo zničí väčšinu rastlín na zemi. S druhou príde dážď meteorov a zahynú morské zvery. Zmiznú jazerá a rieky, nastane zatmenie slnka a mesiaca. Skazu dokoná zemetrasenie, kobylky a štyria jazdci, ktorí zabijú tretinu ľudstva. Prečo práve tretinu, nie je celkom jasné.

Vďaka Hollywoodu sa od knihy Zjavenie zásadne zlepšila vizualizácia toho, čo nás čaká. Jazdcov vymenili teroristi, prípadne Batmanov Temný rytier či Bane. V politickom diskurze sa tento smer prejavuje permanentným čakaním na ekonomický kolaps planetárnych rozmerov, zánik západnej civilizácie pod náporom barbarov z juhu, klimatickú katastrofu, prípadne naše nevyhnutné obsadenie Rusmi.

V domácej rovine sa táto perspektíva prejavuje ilúziou spálenej zeme. Slovensko ako krajina, kde už nikoho nič dobré nečaká. Nebohého občana oberú o majetok a zomrie na chodbe nemocnice. Pri kormidle sa už z nevyhnutnosti prehadzujú nakradnuté peniaze vidlami, aby odspodu nehnili, a jedinou záchranou je ten Augiášov chliev raz a navždy vyčistiť. Buď silou za sprievodu Bež a rúbaj do krve, prípadne inváziou nových nekorumpovateľných Mirkov Dušínov.

Byť realistický znamená analyzovať fakty a chápať trendy. Zmena klímy prinesie najväčšie globálne sťahovanie národov v histórii.

Hlásatelia šťastných zajtrajškov sú parketou, ktorá priťahuje rozličných sociálnych inžinierov a experimentátorov. Obyčajne sa vyťahujú na svetlo tisíckrát prekonané neoliberálne teórie, ktorým by sa čudoval aj nebohý Adam Smith. Čoraz viac sa kombinujú s tým najhorším dedičstvom schovanom vo fašistickej žumpe, ktorou sa musela Európa prebrodiť. Kľúčové slová sú neviditeľná ruka trhu, sila, poriadok a reforma v akejkoľvek podobe.

Až tú ruku uvoľníme… Až zrušíme nezmyselné regulácie… Až zastavíme byrokratický Brusel… Až postavíme na hranici plot… Až naženieme „spoluobčanov“ robiť na poli pod dozorom hôrnych chlapcov v zelenom… Potom, ale iba potom rozbijeme sveta starý základ! Myšlienka ľavicovej revolúcie bola zadupaná do zeme, ostáva nám ešte revolúcia pravicová.

Poslednú skupinu – fatalistov – by sme mohli označiť ako tých, ktorým je už všetko jedno. Podľa nich sme len malé ryby a malí hráči v globálnych geopolitických hrách. Ak si vo Washingtone alebo Berlíne kýchnu, tak u nás dostaneme chrípku. Koniec koncov to tu aj tak všetko nakoniec skúpia Číňania.

Jediné, čo vieme o budúcnosti s istotou, je asi naozaj iba to, že bude iná, ako si ju predstavujeme. Byť realistický však nemusí znamenať učenie streľby. Aj keď niektorí politici volajúci po práve nosiť zbraň k tomu vo svojom skutočne komplexnom prístupe ku chápaniu sveta nakoniec dospeli.

Byť realistický znamená analyzovať fakty a chápať trendy. Zmena klímy prinesie najväčšie globálne sťahovanie národov v histórii a kapitalistická ekonomika odnepamäti funguje a bude fungovať na Kondratievových ekonomických cykloch vzostupov a pádov. Automatizácia rozbije pracovný trh na prach. Sú krajiny schopné hľadať realistické riešenia založené na strategickom manažmente, plánovaní a konsenze. Sú iné, ktoré čakajú na televíznych evanjelistov, zatiaľ čo sa prepadajú do chaosu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko