Reformy školstvu nepomohli

10.01.2018 14:00

Problémy školstva dnes pripomínajú problémy národného mužstva v ktoromkoľvek športe: každý o nich vie, každý o nich rozpráva a každý má vlastné „geniálne“ riešenie.

Odborníci a komentátori píšu analýzy, publikujú štúdie, spracúvajú stratégie. Nepamätám si však, že by som v ktorejkoľvek z nich našiel, že takmer dve tretiny stredoškolákov a väčšina vysokoškolákov nepracuje po skončení štúdia v profesiách, pre ktoré sa pripravovali. Ani to, že štát za ich zbytočné štúdium ročne zaplatí štvrť miliardy eur! Asi tých 250 miliónov školským akože odborným analytikom nechýba.

Zahnívajúci systém vzdelávania nepotrebuje ďalšie jalové analýzy a ešte jalovejšie stratégie. Pričasto ich produkujú ľudia, ktorí školské alebo celoživotné vzdelávanie nevnímajú ako súčasť prípravy na kariéru. Vzdelávanie, či osobitne školstvo, je pre nich uzavretým systémom bez interakcie so svetom práce. Ukážkovým príkladom sa stala stratégia Učiace sa Slovensko: „Bolo by chybou chápať kariérové poradenstvo ako nástroj uspokojovania dopytu hospodárskej sféry po kvalifikáciách.“

Čo iné má popri schopnostiach, osobných danostiach a talente žiaka hrať úlohu pri výbere budúceho povolania, ak nie reálnosť uplatnenia sa na trhu práce? Práve takýto prístup je zodpovedný za desaťtisíce mladých ľudí, ktorí si po skončení štúdia nevedia nájsť zamestnanie alebo sú nútení prijať hocijakú prácu. Iba preto, lebo o ich kvalifikáciu jednoducho nie je na pracovnom trhu záujem.

Keď s personálnymi odborníkmi otváram diskusiu k Učiacemu sa Slovensku, padajú do mdlôb. Firmy pre aktuálny školský rok ponúkli 2 300 miest v duálnom systéme odborného vzdelávania, ale obsadených je len polovica. Iste, nie každý študent či učeň na Slovensku má byť v duáli, ale celkovo ich dnes na stredných odborných školách máme vyše 135–tisíc. Pritom v duálnom systéme, ktorý spája teoretické vyučovanie s praktickým priamo v reálnom podniku, nie sú ani dve percentá z nich! Akým spôsobom sa vlastne na budúce povolanie pripravujú ostatní? Školských analytikov to zjavne nevyrušuje. Ani to, že až takmer 60 percent spomedzi evidovaných nezamestnaných čerstvých absolventov škôl predstavujú stredoškoláci. Žiadny zo spomenutých údajov nestál autorom Učiaceho sa Slovenska ani za zmienku, nieto ešte za reakciu.

Namiesto „reformy“ slovenské školstvo potrebuje zdravý rozum. A analýzy, ktoré budú reflektovať realitu života tých, čo zo školy vyšli.

V najnovšej reformnej stratégii sa, naopak, vyžívajú v teoretických táraninách. „V tomto komplexe teoretických, metodických, aplikačných a implementačných postupov sa bude reflektovať detská rozmanitosť ako prirodzený jav a významná hodnota, tiež celostné vnímanie rozvoja detí aj v kontexte rodinného prostredia a lokality, v ktorých žijú, a sociálnych väzieb a vzťahov, ktoré sú pre ne kľúčové,“ znie jedno z ich riešení problémov nášho školstva. Pokiaľ ide o kvalitu vzdelávania, Učiace sa Slovensko navrhuje priam prevratný systém „sebahodnotenia škôl“, v ktorom si majú školské zariadenia samy vystaviť vysvedčenie. V kapitole o kvalite odborných škôl sa ani len ako alternatívne kritérium nespomína, ako sa ich absolventi uplatňujú v pracovnej praxi. Analytikom stačilo konštatovanie, že aj tak nemáme k dispozícii potrebné údaje. Zato bez akéhokoľvek posúdenia „hodnoty za peniaze“ navrhli vytvoriť novú štátnu megainštitúciu – Ústav pre dohľad nad službami deťom, integrovaný nadrezortný orgán zriadený zákonom, zodpovedajúci sa Národnej rade SR. Ministerstvo školstva vraj treba premenovať na ministerstvo vzdelávania. A je to: reforma ako remeň. Kto si dnes ešte spomenie na priam „revolučný“ cieľ programu Milénium dostať na vysoké školy takmer polovicu populácie?

Akúkoľvek polovicu, na akékoľvek školy, do akýchkoľvek študijných programov. Hlavne nech to dobre vyzerá v štatistikách OECD. Výsledok kvázireformy je tristný: dnes máme na Slovensku 35 (!) vysokých škôl, ale iba pätina inzerovaných pracovných ponúk obsahuje požiadavku vysokoškolského vzdelania. Podľa kvalifikovaného odhadu absolventi vysokých škôl obsadzujú 20 až 25 percent miest, na ktorých postačuje kvalitná stredoškolská kvalifikácia.

Sektor informačných technológií by vedel ihneď zamestnať také množstvo špecialistov, ktoré dvojnásobne prevyšuje počet všetkých aktuálnych študentov príslušných odborov. Kvalitné odborné bakalárske štúdium prepojené s praxou je dodnes nesplneným snom personalistov po celom Slovensku. Školstvo nepotrebuje politicky či sebecky motivované krokodílie slzy nad pochovanou reformou. Každá doterajšia predstavovala smrteľný úder kvalitnému vzdelávaciemu systému. Namiesto „reformy“ slovenské školstvo potrebuje zdravý rozum. A analýzy, ktoré budú reflektovať realitu života tých, čo zo školy vyšli.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školstvo #problém
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Rozeta

Rozeta

34,99
Perla tulip bordo

Perla tulip bordo

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk