Nečaká nás nová kríza?

15.01.2018 09:00

V novembri 2008 britská kráľovná Alžbeta II. pri slávnostnom otvorení novej budovy elitnej London School of Economics (LSE) položila riaditeľovi výskumného centra Luisovi Garicanovi krátku otázku: „Prečo si to nik nevšimol?“

Odpoveď zahanbeného profesora komentovala jediným slovom: „Strašné!“ Uplynul práve rok od prvých príznakov finančnej krízy, a za to obdobie jej súkromné investičné portfólio stratilo štvrtinu hodnoty.

Kráľovnú neznepokojovala iba osobná strata, no i to, že ministerstvo financií odmietlo vyčleniť 20 miliónov libier na opravu zatekajúcich striech Buckinghamského paláca a Windsorského hradu, a, pravdaže, aj dôsledky na jej poddaných. A to iba štartovalo prvé kolo reštrikčnej politiky britskej vlády.

Asi potrebujeme ďalšiu lekciu

„Každý sa spoliehal na toho druhého v presvedčení, že každý robí správnu vec,“ odpovedal Garicano korunovanej hlave. Neskôr v trojstranovom liste LSE odpovedala podrobnejšie: „Príčinou bolo zlyhanie mnohých brilantných ľudí doma i v zahraničí, ktorí neporozumeli rizikám (finančného) systému“ a „obrovský príklad zbožného želania spojeného s povýšenectvom“. Kríza, ktorá vypukla v rokoch 2007 a 2008, nebola „ako každá iná“, ale s veľkým K. Obyčajnou krízou sa nestala preto, lebo v nej hrali rolu inovatívne finančné produkty, hazardné investovanie a „kasínový kapitalizmus“ prerástol hranice jedného štátu.

Po desiatich rokoch je vhodné si položiť otázku, či neprepadáme novému zbožnému želaniu, že kríza rozmerov tej ostatnej sa už nebude nikdy viac opakovať. Autority ako bazilejská Bank for International Settlements (BIS) či Európska centrálna banka prijali opatrenia, ktoré by mali byť toho zárukou. Naozaj sa „brilantní ľudia“ tentoraz poučili a nezatvárajú oči pred varovnými signálmi?

Čo tomu predchádza

Ak neporozumieme, čo finančnú krízu vyvolalo, môžeme prehliadnuť začiatok tej budúcej. Povýšenecké a arogantné slová mainstreamových ekonómov padali i na hlavu amerického ekonóma Hymana Minského (zomrel roku 1996), na ktorého si spomenuli až po vypuknutí tejto krízy. Autor hypotézy finančnej nestability argumentoval, že kľúčovým mechanizmom, ktorý predchádza finančnej kríze, je akumulácia súkromného dlhu charakteristická pre dnešný finančný svet. Bez jeho efektívnej regulácie môže dôjsť ku kríze.

V 30. rokoch minulého storočia počas Veľkej depresie Irving Fisher, jeden zo špičkových predstaviteľov tzv. Chicagskej školy, tvrdil to isté: Vysoká úroveň dlhu predznamenáva závažnú krízu. Ak sa jeho gro použije na špekulatívne investície, vznikajú bubliny (nadmerný rast cien napr. nehnuteľností), ako to bolo v USA, vo Veľkej Británii, v Írsku, Španielsku atď., až pokým neprasknú a nerozbehnú krízu, presnejšie celý rad kríz. Okrem finančnej ekonomickú, sociálnu i politickú.

Ak úrokové sadzby porastú, splácanie úverov sa sťaží a mohli by sa dostaviť obdobné následky ako pred desiatimi rokmi.

Ku koncu minulého roka hrubý svetový dlh dosiahol 250 percent HDP. Svet je dnes zadlženejší ako pred rokom 2007. Medzinárodný menový fond sa neznepokojuje, tohto roku má svetový HDP porásť o 3,7 percenta. Kemal Dervis z Brookings Institution je tiež presvedčený, že hoci sa dlh súkromného sektora zvyšuje, jeho úroveň sa dá tolerovať a rast verejného dlhu je pomalý. Nuž, netreba sa vraj znepokojovať – zatiaľ. O niekoľko rokov môže byť však situácia iná, ak znovu podľahneme sebauspokojovaniu. BIS varuje už dnes, situácia pripomína tú pred krízou: vysoký dlh, riskantné investície a nové bubliny. Tento názor sa nedá ignorovať. Ide o jednu z mála inštitúcií, ktoré aj roku 2006 vážne upozorňovali, že enormné požičiavanie bánk na riskantné účely môže viesť ku kríze. A viedlo.

Opatrnosť NBS nestačí

Rast dlhu v našom štáte určite nenaštartuje globálnu krízu, no neignoruje ho ani Národná banka Slovenska (NBS) a nemali by ho podceňovať ani domáci politici. Znepokojovať sa netreba natoľko nad verejným dlhom, ako nad rastom súkromného dlhu, najmä pokiaľ ide o domácnosti. Ich zadlženosť je dvojnásobne vyššia ako pred predchádzajúcou krízou, a podľa NBS je rast ich úverov najrýchlejší v Európskej únii. Ak tempo zadlžovania slovenských domácností dosahuje 15 percent a za rastom ekonomiky zaostáva o 12 bodov, signalizuje to vážne riziko.

Cez hypotéky a spotrebné úvery si ľudia vlani napožičiavali trikrát viac ako roku 2008. Rýchlejšie zvyšovanie dlhu domácností ako HDP, nárast cien nehnuteľností v priebehu roka o 11 až 12 percent, zvyšovanie počtu tých, čo nie sú schopní hypotekárne úvery splácať, a čísla o tom, že takmer každý desiaty dlžník, ktorý si vzal spotrebiteľský úver, ho nedokáže splatiť, je zdvihnutým prstom. A to nielen pre NBS, ktorej bič na finančné domy by mal byť razantnejší, no i pre vládu.

Ak úrokové sadzby porastú, splácanie úverov sa sťaží a mohli by sa dostaviť obdobné následky ako pred desiatimi rokmi. Jednou z priorít každej vlády, aj tej dnešnej, ako svojou politikou tomu zabrániť, by malo byť, aby sa napríklad namiesto hypoték ponúkalo cenovo dostupné nájomné bývanie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Veľká Británia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Kytica Zimona 17

Kytica Zimona 17

34,99
Sweet žlté ruže

Sweet žlté ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk