Nepríjemná konkurencia

Ako veľmi nepríjemná konkurencia sa môžu pre politické strany javiť nezávislí politici v mestách, obciach a krajoch.

18.01.2018 15:00
debata (4)

Najmä keď práve im voliči veria viac ako partajným kandidátom. Ich celkový počet v zastupiteľstvách sa totiž postupne rozširuje. Historický vývoj aj vlaňajšie regionálne voľby naznačujú, že i v tohtoročných voľbách do miestnych samospráv čaká strany ďalší ústup z pozícií.

Politici bez straníckej príslušnosti sú na volebnom trhu nebezpečnými rivalmi pre ostatných, a to bez ohľadu na to, či ide o miestnu reprezentáciu mimoparlamentných, opozičných alebo vládnych subjektov. Práve títo kandidáti si nárokujú účasť na výkone politickej moci, s ktorou dosiaľ disponovali najmä politické strany, tvrdiace o sebe, že iba ony sú štandardné a plne etablované aj na najnižšej úrovni praktickej politiky.

Táto reálna konkurencia poskytuje aj ďalšie uhly pohľady. Napríklad, bezpartajní nominanti sú naozaj bez politickej príslušnosti, a tak sa dlhodobo profilujú vo svojom okolí. Alebo že v skutočnosti ide o latentných straníkov, ktorým sa nepriznaním „značky“ zvyšujú šance na zvolenie. Prípadne sú to ľudia bez partajnej knižky, ktorých však strana inštaluje do volieb, lebo si je vedomá, že jej riadni členovia nedokážu priniesť úspech. Bez ohľadu na to, ktorý z týchto dôvodov preváži, každý je reálny, odkrýva politický život na komunálnej úrovni.

Jediný obvod vo voľbách do Národnej rady je síce pohodlný pre straníckych lídrov, ale za nimi sa skrývajú nevýrazné persóny, ktoré často utrpeli fiasko na komunálnej úrovni.

Už v prvých demokratických voľbách do samosprávnych orgánov v novembri 1990, kde sa ako alternatíva voči komunistom o dôveru obyvateľov uchádzali predstavitelia KDH, SNS či Spolužitia, získali nezávislí kandidáti na starostov a primátorov 454 mandátov. To bolo iba o trochu menej ako „hnutie zmeny“ VPN, ktoré sa muselo uskromniť so 477 zástupcami. Pokiaľ ide o poslancov lokálnych zastupiteľstiev, bezpartajní vtedy obsadili 1 706 miest. O štyri roky ich už bolo 2 664, ako aj okolo 800 „richtárov“.

Mierny pokles zaznamenali iba roku 2006. Vtedy dosiahlo svoje méty 895 starostov a primátorov bez politickej príslušnosti (roku 2002 – 951). Podobne to vyzeralo i miestnymi poslancami: roku 2002 im patrilo 2 892 kresiel, štyri roky predtým až 3 177. V komu­nálnych voľbách roku 2010 bezpartajní starostovia a primátori obsadili 33 percent radníc, poslanci 4 764 kresiel. V končiacom sa volebnom období napočítame rovných 6 000 nezávislých poslancov, štatutárnych predstaviteľov miest a obcí bez straníckeho trička viac ako 38 percent. A čo etablovanie nezávislých zástupcov v krajských parlamentoch? Roku 2001 získali iba 18 mandátov, vlani už 161!

Neexistuje seriózna strana, ktorej by bol volebný neúspech v samospráve ľahostajný. Sú však aj také, čo to nechcú zmeniť. Robia veľkú chybu. Počet nezávislých kandidátov je totiž pomerne neobmedzený, kým počet tých straníckych (a koaličných) limituje počet mandátov. Navyše, hodnotiť reálny úspech straníckych značiek na základe dlhého zoznamu strán, ktoré toho-ktorého zvoleného kandidáta podporili, nie je férové.

Keď si chcú strany zabezpečiť úspešný a čo najdlhší život v zastupiteľskej demokracii, musia pochopiť, že jediný obvod vo voľbách do Národnej rady je síce pohodlný pre ich lídrov, ale za nimi sa skrývajú nevýrazné persóny, ktoré mohli často utrpieť fiasko vo voľbách do samosprávnych orgánov. Tento model obmedzuje aj priestor na vznik nových elít. „Etablované“ strany potom svojou pasivitou v obciach a regiónoch stagnujú a otvárajú stále väčší priestor šikovným bezpartajným komunálnym osobnostiam.

Zrejme tohtoročnú jeseň voliči zase menej podporia uchádzačov spájaných s politickými značkami ako pred štyrmi rokmi. Táto pre nich nepríjemná konkurencia znovu nastaví zrkadlo súčasnému stavu zastupiteľskej demokracie, v ktorej majú ľudia stále bližšie k tváram ako k partajným tričkám.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #politici #Politika #konkurencia